Dopravnej polícii a jej pomôckam je venovaná ďalšia miestnosť. Vo vitrínach sú prístroje na meranie rýchlosti, krokomer, rádiostanice, alkotest a dymomer. Vystavená je aj zbierka medzinárodných vodičských preukazov a pravidlá cestnej premávky. Pre vodičov je prichystaný test na overenie si svojich schopností a psychických dispozícií.
Ilustrácia väzenskej cely. V skutočnom živote sa v nej podozrivý zdrží maximálne 48 hodín, v múzeu si pohľad spoza mreží deti skúšajú len na pár minút.
Poslednou tematickou časťou múzea sú štyri miestnosti venované kriminalistike, dopravnej polícii, Interpolu a medzinárodnej spolupráci policajných zborov. V miestnosti „o kriminalite" sa návštevník oboznámi s jednotlivými metódami a prostriedkami kriminalistiky, a to aj v historickom kontexte. Prakticky si môže vyskúšať aj princípy fungovania daktyloskopického komparátora. K dispozícii je tiež UV-lampa, ak by si podozrievaví návštevníci neboli istí pravosťou bankoviek vo svojej peňaženke. Skúmanie falošných peňazí je obľúbené najmä u detí.
Miesto činu je mnohokrát jediným náleziskom stôp po konaní páchateľa konkrétneho trestného činu a vo väčšine prípadov aj východiskovou základňou pre všetko pátranie, ak neuvažujeme o špeciálnom spôsobe služby.
č. 1 - obrys polohy obete
pri náleze
č. 2 - biologická stopa (krv)
č. 3 - zobrazuje
vražedný nástroj
č. 4 - biologická stopa
č. 5 - daktyloskopická stopa
č. 6 - dôkaz, že sa obeť
páchateľovi bránila
č. 7 - pachové stopy
Miesto činu je inscenované v závere expozície Múzea polície.
Múzeum polície SR je špecializovaným zariadením múzejného typu Ministerstva vnútra SR. Sídli v budove na Gunduličovej 2, ktorá bola postavená na prelome 19. a 20. storočia.
Múzeum vzniklo v máji 1992, doteraz ho navštívilo viac ako 200-tisíc ľudí z 22 štátov sveta. Pri svojej návšteve Slovenska si expozície pozrel aj bývalý generálny tajomník Interpolu Raymond E. Kendall. Častými hosťami sú tu najmä študenti stredných odborných škôl, policajných akadémií a právnických univerzít.
Múzeum polície sa ako jediné špecializované zariadenie svojho druhu u nás zameriava na dokumentáciu vzniku, vývoja a činnosti bezpečnostných a policajných orgánov na území Slovenska.
Okrem prehliadky stálej expozície s odborným lektorským výkladom ponúka aj odborné konzultácie, premietanie náučných filmov a videokaziet a možnosť prípravy vzdelávacích podujatí zameraných na problematiku drogovej závislosti detí a mládeže, kriminalitu mládeže a dopravnú výchovu.
Múzeum má tri základné časti. Prvá sa zaoberá históriou od roku 1918 do 1989. Možno tu vidieť historické rovnošaty a ďalšie súčasti výstroja a výzbroje žandárov, polície a finančnej stráže s kópiami dôležitých vzácnych historických dokumentov s dobovými fotografiami. Návštevníka zaujme napríklad špeciálne náradie z 50-tych rokov, pomocou ktorého sa falšovali potravinové lístky alebo zdokumentovanie známeho trestného prípadu vrahyne Čubírkovej, ktorý otriasol verejnou mienkou v roku 1964.
Irena Čubírková, zamestnaná ako ošetrovateľka dobytka, svojho druha Ambroza Ščepku zabila neobyčajne brutálnym spôsobom zato, že ju podozrieval z nevery. Pár sa podľa výpovedí často hádal. Čubírková sa rozhodla zbaviť svojho partnera pomocou sekery. Jej sadistický čin pobúril verejnú mienku vo vtedajšom Československu. Súd ju odsúdil na trest smrti.
Stranu pripravila DOROTA KRÁKOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Múzeum polície Slovenskej republiky
Gunduličova 2
Tel.: 0961 059 011, 0961 056 096 a
0961 056 081
Otváracie hodiny: ut - so 10.00 - 17.00 (momentálne dočasne ut - pia 10.00 - 14.00)
Vstup do expozície je zdarma, prehliadky sú s odborným lektorským výkladom.
Jedna z častí stálej expozície múzea sa venuje vzniku a súčasnej činnosti Policajného zboru SR. Nachádza sa tu nová uniforma príslušníka Policajného zboru a príslušníka Pohotovostnej motorizovanej jednotky. Túto časť dopĺňa fotodokumentácia zobrazujúca činnosť jednotlivých pracovísk Policajného zboru. Stenu zdobí mapa Slovenska, kde je svetelne vyznačené územné členenie polície.
V múzeu si možno vyskúšať technické pracovisko Policajného zboru, ktoré tvorí rádiostanica, priemyselná televízia a osciloskop na identifikáciu hlasu, a pozrieť si vlastnú alebo cudziu hlasovú krivku. Často sa analyzuje hlas z anonymnej telefonickej nahrávky.
