Takto sa hrala česká hádzaná v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia. Pozoruhodné je najmä elegantné oblečenie, ktoré sa vtedy na šport bežne používalo. FOTO - ARCHÍV
V roku 1920, keď bol v I. ČSŠK Bratislava založený ženský odbor českej hádzanej, zdalo sa, že hra osloví širšiu verejnosť, no ostalo iba pri túžbach niekoľkých funkcionárov. Zachovalo sa niekoľko výsledkov z krátkej existencie bratislavského družstva žien českej hádzanej.
„Eškárky" domáce zápasy prehrávali
Pri svojej „slovenskej šnúre" v roku 1921 zohrali aj v meste na Dunaji svoj zápas vtedy už vyspelé SK Židenice a vyhrali tu 3:1, čo bol výsledok pre I. ČSŠK Bratislava veľmi lichotivý, pretože dvojciferné víťazstvá Moravaniek nebývali ničím výnimočným.
V tom istom roku vyhrali v Bratislave aj Achilles Brno (4:0) alebo SK Zlín (3:0). Prekvapenie pripravili bratislavské „eškárky" svojím nie príliš početným priaznivcom pri historickom vycestovaní za moravským súperom, keď dokázali zvíťaziť na pôde v Hodoníne 1:0. Medzi najkrutejšie prehry patrili tie s Achilles Třebíč (1:8) a s Moravskou Sláviou (1:9). Napriek nepriaznivým výsledkom sa predpokladalo, že počiatočné prirodzené problémy českej hádzanej v I. ČSŠK postupne pominú, dievčatá sa „oťukajú" i zohrajú a výsledky zlepšenej hry sa čoskoro dostavia. Opak bol pravdou.
V Bratislave sa česká hádzaná neuchytila
Už na jar 1923 sa v športovej tlači objavila stručná, ale výstižná správa: „ŠK Bratislava neuvedie tento rok už v činnosť svoj odbor ženských športov. Dôvod? Ťažká finančná situácia klubu, ktorá nedovoľuje udržiavanie pasívnych odborov." Medzi priaznivcami hádzanej sa hovorilo, že všetky financie putujú iba futbalistom. Udialo sa tak práve v čase, keď prebiehali v ČSR, respektíve v jej západnej časti I. majstrovstvá republiky v českej hádzanej a česká tlač hre venovala značnú pozornosť, zatiaľ čo slovenská nemala prakticky čo komentovať. Moravský Sport sa pokúsil analyzovať hádzanársku situáciu na Slovensku: „Hádzaná na Slovensku nie je ešte na takej výške, ako by si zaslúžila. Zatiaľ čo východ, Košice a okolie veľmi sľubne pracujú, západ nejaví zatiaľ známky života. Príde náprava?" Autor veril, že príde, ale výstižnejší bol komentár, ktorý konštatoval, že v mnohých kluboch na Slovensku sa hneď v prvých rokoch po prevrate (1921, 1922) pustili do hry s nadšením, ktoré, bohužiaľ, nemalo dlhého trvania. Bolo málo hráčok a keď jedna-dve odišli z akýchkoľvek príčin, bolo obyčajne po hádzanej.
Nová šanca prišla až po oslobodení
Keď sa k malému počtu hráčok prirátala aj nepriaznivá finančná situácia väčšiny klubov, obraz českej hádzanej na Slovensku v 20-tych a 30-tych rokoch minulého storočia nadobúda takú podobu, aká bola aj v Bratislave. Ale na západnom Slovensku sa vtedajšia hádzaná predsa len na chvíľu uchytila. Hrávali ju napríklad v Piešťanoch, Hlohovci, Senici, Skalici, Holíči, Topoľčanoch či Nitre. Avšak v roku 1934 Športový týždeň vyjadruje obavy nad budúcnosťou českej hádzanej na Slovensku v článku nazvanom príznačne SOS slovenskej hádzanej, keď upozornil: „Badáme s hrôzou, že hádzaná pozvoľna umiera."
V Bratislave dokázala česká hádzaná žiť, či skôr živoriť iba tri sezóny. Opäť sa v nej objavila až po oslobodení v roku 1945.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
