Kendo je atraktívne pre diváka aj vďaka zaujímavému brneniu z kože a látky, ktoré nosia bojovníci. FOTO - INTERNET
História výučby bojových umení s použitím japonského meča siaha na Slovensku do rokov 1988 - 1989, keď pod vedením Juraja Váňu vznikol klub kendo pre deti školského veku. Dôležitým medzníkom v ďalšom vývoji bolo založenie Slovenskej kendo federácie v Košiciach. Tvorili ju dva kluby z Košíc a Liptovského Mikuláša. Slovenská kendo federácia (sídlo má v Bratislave) je od roku 2002 členom Európskej kendo federácie, ktorá je členom tej medzinárodnej.
Na Slovensku je 7 klubov, bratislavský Shinbukan Slovakia je z nich v súčasnosti najsilnejší. Učia sa v ňom tri umenia. Iaido, kendo a jodo. Všetky sú tradičné japonské bojové umenia. „Keby sme chceli ich názvy preložiť, tak iaido a kendo by sme mohli nazvať cesta meča. Jodo zasa cesta palice," vysvetľuje Gabriel Banič z bratislavského klubu a pokračuje: „Náš klub nerobí klasické nábory. Je otvorený pre každého, s možným nástupom kedykoľvek. Naše tréningy prebiehajú skôr v komornej atmosfére. Musím povedať, že v poslednom období pociťujeme zvýšený záujem ľudí o cvičenie."
Iaido - smrteľné tasenie meča
Jeden z viacerých popisov toho, čo je to iaido, hovorí o pohybe tasenia meča v bleskovej a koordinovanej kombinácií s prudkým seknutím (často smrteľným). Všetko v jednom plynulom pohybe. Vplyvom historických zmien sa v stredovekom Japonsku dostal do popredia boj zblízka s jedným alebo viacerými protivníkmi. „Nešlo iba o zvládnutie zbrane a techniky, ale aj o ovládanie vlastného vnútra. O schopnosť vyrovnať sa so životom a smrťou, o dokonalé sústredenie na danú chvíľu. Blesková a racionálna akcia. Bez nenávisti voči svojmu protivníkovi," hovorí Gabriel Banič. „O dnešnom iaido sa hovorí ako o jednom z najťažších bojových umení. Pre jedného je to snaha o perfektné zvládnutie japonského meča, pre druhého relaxácia v pohybe, pre ďalšieho snaha o pochopenie samého seba a pre niekoho všetko toto dohromady."
Kendo - boj s bambusovým mečom
Kendo začalo prenikať na scénu bojových umení v období, keď sa tlačilo na to, aby samurajovia nosili zbrane len minimálne. A tak pôvodný ostrý meč časom nahradil bambusový (shinai). Ochranu tela tvorilo brnenie z kože a látky. Chránené boli aj ruky a používala sa prikrývka ramien a hlavy s mriežkou na tvári.
Kendo sa vyvíjalo, dnes majú súboje presné pravidlá, presné miesta, kde sa smie udierať, priebeh zápasu majú pod kontrolou rozhodcovia. Techniky úderov a sekov však stále vychádzajú z dávnej histórie. Je to fyzicky náročné bojové umenie, ktoré využíva rýchlosť, obratnosť a je založené na bleskových výpadoch na protivníka.
Jodo - bojové umenie s palicou
Vyvinul ho japonský mních na obranu pred samurajským mečom. Traduje sa že, palica jo bola v určitom období jediná zbraň schopná odolávať šermiarovi a jeho meču. Dokonca ňou bolo možné šermiara poraziť. Na začiatku sa študuje kihon jednotlivca (základné techniky, ktorých je dvanásť). Potom nasleduje kihon vo dvojici a nakoniec 12 kata vo dvojici. Jeden bojovník má palicu, druhý drevený meč bokken. Pri výučbe jodo prichádza k priamemu vzájomnému kontaktu medzi cvičencami.
