Podhradské nábrežie s vyústením Kálalovej ulice v roku 1930. FOTO - AMB
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Kunigsfelderova (Kálalova) ulica - úzka ulička, ktorá pretína Jiringerovu (Prídavkovu) ulicu a spája Dunajský rad s Vydricou. V časoch Korabinského, v roku 1781, bola známa pod menom Deschanova ulica (Deschangassl, Deschan-utca), podľa Deschanovho domu. Rozľahlú budovu zdobila dvojitá tvár sv. Jána Nepomuckého. V dome sa predtým nachádzala kráľovská lejáreň kanónov, oznamovala to maľba aj nápis na dome. Nápis bolo vidieť od Malej Vydrice, teda z Jiringerovej ulice, a znel: DesChant seDes / Itque ante et / CaesarIs aeDes / eXstIterant sanI / sVbsIstant HausenIanI / natI praesentes / sVperI et serVate / seqVentes (1740).
To isté hlásal aj nemecký nápis: Ein KaIser LIChes GieshaVs War Vor, Izt / Bin Ich Des Chans Von Hausen Siz; / Die EinWohner WoLL Gott lang beWahren, / AVChs HaVs Vor Wasser aLs FeVers Gefahren (1645). Neskoršie pomenovanie uličky bolo Rybárska (Fischergassl, Halászsikátor). Dodnes si v jej blízkosti sušia siete dunajskí rybári.
Ulicu pomenovali po richtárovi
Mestská rada 28. júla 1879 zmenila meno ulice na Kunigsfelderovu, na počesť jedného z najznámejších prešporských richtárov Ludwiga Kunigsfeldera, ktorý zastával túto funkciu v rokoch 1442, 1447, 1449 - 1450, 1461 - 1464 a v roku 1467. V iných rokoch sa s ním stretávame ako s mešťanostom - ide o roky 1444 až 1447, potom v roku 1453, keď 6. februára dal Ladislavovi V. potvrdiť privilégiá, vydané kráľom Albertom 29. júna 1439.
V tom istom roku zároveň apeloval proti platbe komorských ziskov a dokumentmi dokázal, že mesto Prešporok je od platby komorských ziskov do kráľovskej pokladnice oslobodené. Okrem práce vo funkcii richtára či mešťanostu získal si veľké zásluhy pri dôležitých a úspešných diplomatických misiách. V roku 1440 navštívil v Komárne kráľovnú Alžbetu, ktorá sa tam zotavovala po pôrode, a odovzdal jej ako dar mesta 18 okovov vína.
V roku 1447 bol opätovne v Budíne u vrchnosti aj na uhorskom sneme (rákoši). Mesto mu za to poukázalo 16 zlatých. V tom istom roku bol 24. septembra v Budíne u gubernátora, v roku 1449 podal v Budíne na uhorskom sneme sťažnosť na kopčianskeho kapitána Jána Keplera za vydieranie mýtneho. Zúčastnil sa na uhorskom sneme v Budíne aj v roku 1452 a poslal odtiaľ v auguste dôležité správy mestskej rade.
(Nabudúce - Medzierka.)
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
