János Fajó na svojej bratislavskej výstave. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Čisté línie, geometrické obrazce, hra farieb. Zdanlivo jednoduché kompozície s metafyzickým účinkom. Elipsa, Reliéfny obraz, Tri trojuholníky. Názvy bez básnických prirovnaní. V jednoduchosti vystihujú svoj obsah aj pôsobenie. Ich autorom je jeden z najvýznamnejších maďarských umelcov JÁNOS FAJÓ (1937), ktorý svoje umenie rozprestrel v galérii Komart na Zámočníckej ulici. Ťažiskom sú objekty z posledných štyroch rokov, ale nachádzajú sa tu aj grafiky zo šesťdesiatych rokov.
Zdá sa, že na vašich dielach je všetko presne vyrátané. Vylučujete náhodu?
„Nevylučujem, len na náhodu treba byť pripravený. Ak chcete robiť konštruktivistické umenie, musíte si najprv rozumovo zdôvodniť, prečo daná línia ide tým smerom a nie iným."
Nesťažujete trochu svojou geometriou vniknúť divákovi do vášho sveta?
„Naopak, pozývam ho do neho. Človek moje veci vždy sleduje ako objekt. A keď ho dobre poskladá, má aj metafyzické pôsobenie. Ak sa to dosiahlo, tak som spokojný, bolo to mojím cieľom."
Ktosi prirovnal vaše farby k melódiám. Je to presné?
„Vidíte, to je to pôsobenie. Aj navonok chladné umenie geometrie môže pôsobiť na emócie ľudí. Dôležité je, aby divák prenikol do symbolických síl foriem a nechal sa nimi unášať."
Ako vznikajú vaše formy?
„Na začiatku si zoberiem papier a začínam strihať. Občas si nakreslím ceruzkou formu, ale to je len skica. S nastrihanou formou potom idem do priestoru. A to už prichádza na rad pásová píla."
Je to také jednoduché?
„Snažím sa o vecné umenie s čistými líniami. Niekedy je však za tým dlhšie uvažovanie."
Boli ste študentom legendárneho umelca Lajosa Kassáka. Aký bol pedagóg a človek?
„Bol to veľmi izolovaný človek. Dostal som sa k nemu náho- dou. Korigoval len zriedkakedy, ale vždy povedal pravdu tvrdo do očí. Opýtal sa ma, prečo sa zaoberám figurálnou maľbou. Či sa v mojej hlave nerodia iné formy."
Práve on vás nasmeroval ku konštruktívnemu umeniu?
„Áno, Kassák bol dôležitou osobnosťou môjho života. Naučil ma presne formulovať svoje myšlienky."
Ako ste sa dokázali od neho odlíšiť?
„Opakovať vzor by bolo málo. Snažil som sa priniesť čosi nové."
Spolupracovali ste aj s ďalšími veľkými postavami umenia dvadsiateho storočia - Victorom Vasarelym a Maxom Billom. Čo vám dali oni?
„Spolupráca s každým veľkým umelcom bola prínosom, pretože som zhodnotil jeho prácu. Istý čas som pracoval v známej budapeštianskej tvorivej dielni Pesti Mühely, do ktorej títo veľkí majstri s dôverou dávali tlačiť svoje serigrafie. No a ak som chcel do ich diela preniknúť, musel som ho detailne rozobrať. Tu som sa naučil pozerať na Vasarelyho diela."
Aký bol výsledok?
„Snažil som sa do ich diela dávať aj kúsok svojej osobnosti. Prirovnal by som to k hudobníkovi, ktorý zahrá na koncerte Beethovena. Bola to veľká skúsenosť, ktorá ma posunula ďalej."
ĽUDO PETRÁNSKY
