V akom štádiu je mapovanie histórie Bratislavy?
„Bratislava je jedno z mála hlavných miest na svete, ktoré nemá knižne vydanú svoju históriu. Myslím si, že je to zarážajúce. Dejiny Prahy vyšli dvadsať- alebo tridsaťkrát a od mnohých autorov."
Zachovali sa v meste historické celky?
„Existuje tu takzvaná korunovačná cesta. Bratislava má neuveriteľnú históriu a má čo povedať k histórii nielen celého Slovenska, ale aj Uhorska. Jej architektúra však neuveriteľne utrpela - jednak za vojny, jednak pri stavbe Nového mosta, keď sa ničili celé štvrte."
Vždy sa predsa niečo búralo a niečo stavalo.
„Naozaj, tento ničiteľský fenomén nie je celkom nový. Už za prvej republiky, počas éry urbanizmu sa búrali pamiatky a stavali sa novostavby. Povedzme na Kapitulskej ulici. Mestský archivár dr. Ovidius Faust tvrdil, že je to prejav nepriazne nových ľudí voči bratislavskej histórii. Starousadlíci sa vždy bránili starobylosťou, ktorá bola ich. Novopríchodzích nezaujímala."
Ktoré obdobia patria medzi najničivejšie?
„Prvý raz k hromadnému ničeniu mestských pamiatok došlo za Márie Terézie. Vtedy sa Bratislava na čas stala metropolou Uhorska a prúdilo sem množstvo nových ľudí. Vtedy došlo k zrúcaniu hradieb, bášt a mestských brán. Zostala len jedna. Táto situácia sa periodicky opakuje. Nastala v roku 1919, aj po roku 1939, keď zase prichádzajú noví ľudia a nové pomery a zničilo sa napríklad to židovské, ktoré bolo neoddeliteľnou súčasťou mesta. Pokračuje to po roku 1945. Takže to je charakteristické pre dejiny Bratislavy."
Vyzerá to tak, akoby v Bratislave neboli Bratislavčania.
„Len zlomok dnešných obyvateľov mesta tvoria Bratislavčania. Je ale veľmi pozitívne, že i noví obyvatelia sa zžívajú s mestom a jeho minulosťou a majú záujem poznať jeho históriu."
Ktoré miesto má pre vás to, čomu sa hovorí genius loci?
„Do Bratislavy ma priniesli, keď som mal 1 a pol roka. A do päťdesiatky som tu žil. Prežil som tu takmer celý život. Najviac sa v človeku zafixujú mladé roky a tie som prežil na Šafárikovom námestí. Námestie a priľahlé nábrežia majú pre mňa genius loci. Ale dávno to už nie je ten priestor, v ktorom som vyrástol.
Ako sa to miesto zmenilo?
„V tých časoch to bolo jedno idylické námestie, kde sme hrávali futbal a ani bránky sme nemuseli odkladať, pretože nikomu nezavadzali. Pamätám si, ako sa moja mamka sťažovala, že električka v zákrute píska - a to tadiaľto jazdila len jedna linka raz za pol hodinu. Dnes sa tam nedá pohnúť. A zmizli i dominanty námestia, napríklad ťažké liatinové hodiny. Trochu ďalej, pred múzeum sme chodievali randiť a dnes tam možno stopovať."
Dnes bývate v Budmericiach. Prečo ste z Bratislavy odišli?
„Bol som, bohužiaľ, i svedkom ničenia mesta. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som neskôr odišiel. To bolo niečo strašné, keď padali domy, ktoré mali svoju hodnotu a minulosť. To bol šok. V Maďarsku ešte za komunistov vyšla kniha, ktorá proti ničeniu mesta protestovala. Po roku 1990 som sa stretával s emigrantmi, ktorí sa vracali a tí mesto nespoznávali."
Čo nového v meste sa podľa vás má šancu stať hodnotou pre budúcnosť?
„Nové a zásadné je to, že Bratislava ožila. Domy, ktoré boli na spadnutie, sú opravené, a to je asi to najhodnotnejšie, čo sa deje. Obnova života mesta, architektúry. Moderná architektúra ma neuchvacuje. Pamätám sa na architektov, ktorí tvrdili, ako úžasne pretvoria mesto, a pritom budovali Petržalku. Bratislava sa musí vrátiť a aj sa vracia ku svojim koreňom. A až potom to nové môže viesť k niečomu pozitívnemu."
Ktoré mesto okrem Bratislavy je vám blízke?
„Praha. Pražanov nikdy nebolo treba presviedčať o tom, že Prahu treba chrániť. V 19. storočí síce veľmi utrpela, no to, čo si zachovala do dnešných čias, je nádherné."
Autor: VIERA JUHÁSZOVÁ
