Automobilový šport má na Slovensku veľkú tradíciu, ale tak ako v ostatných menších športoch, aj tu ho robia najmä zanietenci pre vlastné potešenie. Jedným z tých, ktorí majú dobrodružstvo v krvi, je aj automobilový pretekár JÁN LUDVIG z Devínskej Novej Vsi, ktorý sa v roku 1999 zúčastnil na maratóne Granada – Dakar. O jeho účasti vedelo len zopár zasvätených, ktorí sa o dianie v rely zaujímajú. O účasti v nejakom veľkom dobrodružstve Ludvig začal uvažovať už v roku 1994 a účasť na Dakare bola vyvrcholením jeho snaženia. Je však známy aj svojimi organizačnými aktivitami off-road pretekov. Tento rok sa pri štvrtom podujatí seriálu Memphis Off-road Cup 2001 na štarte zišlo 52 vozidiel, štart aj cieľ bol v Záhorskej Bystrici. Posádka Ján Ludvig – Branislav Ludvig došla v triede Suzuki Cup na treťom mieste. Sezóna 2001 sa blíži ku koncu, zato prípravy na maratón Arras Madrid – Dakar 2002 pomaly vstupujú do finále.
Ste druhým Slovákom v histórii, ktorý sa na rely Dakar zúčastnil, prvým v kokpite automobilu. Bolo to v roku 1999. Posledné dva štarty ste vynechali. Prečo?
„Prvým dôvodom bol nedostatok financií, druhým – nemali sme techniku na takéto veľké preteky.“
Máte veľa skúseností, okúsili ste už rely, okruhy, maratóny. Je medzi nimi nejaký rozdiel? V čom sa napríklad Paríž – Dakar odlišuje od klasickej rely?
„Paríž – Dakar, to je podľa mňa motoristická olympiáda. Každý, kto okolo motoristického športu niečo robí, vie, že sú to najťažšie a najdlhšie preteky na svete. Majú svoje čaro, žiadna iná rely sa im nemôže rovnať.“
Netúžite sa stať prvým Slovákom, ktorý africkú púšť pokorí? Motocyklista Jaro Katriňák sa o to bude opäť pokúšať.
„Samozrejme, kto Dakar absolvuje a koho piesková horúčka chytí, stane sa závislým. Je to droga. Rád by som sa zúčastnil na 24. ročníku a mám už predbežný plán, akou cestou sa vydať a čo pre to spraviť.“
ANDREJ HAVERDA
