Celé leto závideli Bratislavčania zvyšku Slovenska bohatú úrodu húb. Teraz prichádza aj pre nich hubársky raj. Vďaka žičlivému počasiu. Na svoje si prídu milovníci všetkých druhov húb, ešte rastú letné – dubáky, kozáky, masliaky, suchohríby. Začínajú však už aj jesenné huby – pôvabnice, podpňovky (václavky), pečiarky (šampiňóny), kuriatka, bedle.
Huby spomedzi domov nejedzte
Ľudia nosia plné koše, nech sa vyberú hocikde. „Všetci poznajú napríklad lokalitu na Záhorí medzi Studienkou a Lakšárskou Novou Vsou, prípadne od Malaciek na sever,“ dáva tipy mykologička Ivona Kautmanová. O huby však môžete zakopnúť aj priamo v meste, či už v Petržalke medzi domami, alebo v Horskom parku. Dlhoročná odborníčka I. Kautmanová však upozorňuje, že takéto huby by sa nemali konzumovať, hoci ide o jedlé druhy. „Nemali by sa jesť. Huby totiž ťahajú z pôdy ťažké kovy. Pôda v Bratislave je dosť zaťažená, podobne je to popri dialniciach a veľkých cestách.“ S pokojným svedomím sa však môžu huby zbierať na Železnej studničke, Devínskej Kobyle, v lesíkoch v Dúbravke, Karlovej Vsi či medzi vinohradmi.
Aj skúsení sa smrteľne zmýlia
S veľkým množstvom húb však rastie aj riziko otráv, najnebezpečnejšia je muchotrávka zelená. Aj skúsení hubári majú problém odlíšiť ju od pečiarok a plávok. Niektorí si muchotrávku zelenú pletú aj s bedľami. „Platí základné pravidlo, podľa ktorého sa prudko jedovatá muchotrávka spozná. Je to tzv. smrteľná trojkombinácia – biele lupene, prstenec a pošva. Naučiť by sa to malo každé dieťa,“ upozorňuje Kautmanová. Paradoxne, najčastejšie jedovaté huby zbierajú dlhoroční hubári. „Všetci o nich vedia, že zbierajú huby a dôverujú im. Omyl sa môže stať veľmi ľahko, hlavne u tých, čo zbierajú veľa druhov. Dlhoroční hubári navyše radi experimentujú, a tak riziko rastie.“ Naopak, opatrní sú tí, ktorí sa v hubách nevyznajú a zbierajú len jeden druh, o ktorom sú si istí.
Metodika pre rodičov je rozdelená na päť základných oblastí – sebaobsluha, motorika, zručnosti, vedomosti a komunikácia. Tie sú ďalej rozčlenené na osnovy a na ich základe sú vypracované jednotlivé úlohy, ako s dieťaťom pracovať.
K metodike aj videonahrávky
„K metodikám sme urobili aj štyri všeobecné videonahráky, ktoré si rodičia môžu pozrieť,“ hovorí Bárdošová. „Napísané slovo totiž nemusí dávať rodičovi konkrétnu predstavu. A uvažujeme aj o tom, že budeme filmovať každé dieťa a tak s rodičmi spolupracovať.“
Grant na vytvorenie metodiky poskytla Nadácia pre deti Slovenska a ako hovoria v Domove sociálnych služieb, „toto je iba začiatok“.
„Keby sme to chceli urobiť dobre, tak by takýchto zošitov muselo byť najmenej desať,“ dodáva Bárdošová. „Naša práca bude pokračovať seminármi a rozhovormi s rodičmi.“ SOŇA REBROVÁ
