Člen Opernej a symfonickej spoločnosti v bulharskom Plovdive Vesselin Atanassov hráva v Bratislave pod Michalskou. FOTO SME - PAVOL MAJER
Na potulkách uličkami Bratislavy nemožno prehliadnuť študentov, umelcov alebo bezdomovcov, privyrábajúcich si hraním na hudobný nástroj. Medzi pouličnými muzikantmi je však len jeden, ktorý so svojím národným orchestrom precestoval celú Európu a bez milovanej Bratislavy nevydrží ani mesiac. Člen Opernej a symfonickej spoločnosti v bulharskom Plovdive Vesselin Atanassov.
Študovaný hudobník
„Prečo hrám ľuďom na ulici? Situácia v kultúre je u nás ťažká, hrá sa málo a na nič nie sú peniaze. Naša opera v Plovdive sa dokonca spojila s filharmóniou," hovorí lámanou slovenčinou. Po konfliktoch s novým vedením dala okamžitú výpoveď 35 hudobníkom. Tak si s kolegami založili vlastný orchester.
Atanassov sa narodil v bulharskej Sofii ako vnuk Karela Macháňa, známeho českého hudobníka žijúceho v Bulharsku. Hudobné vzdelanie získal doma, neskôr študoval aj v Nemecku, kde sa zaradil medzi hudobníkov rozhlasového orchestra v Lipsku. Pôsobil aj v budapeštianskom Symfonickom orchestri a v belgickom Ličge.
O tretej pod Michalskou
„Mám dve obľúbené mestá - Lipsko, mesto Bacha a Wagnera, a Bratislavu, Hummelovo mesto," tvrdí. „Prečítal som si v novinách o hercovi Stanovi Dančiakovi, ktorý povedal, že bez Bratislavy nedokáže byť dlhšie ako mesiac. U mňa je to také isté, už po dvoch týždňoch doma ma niečo ťahá sem - smerom k Bratislave."
Počas niekoľkotýždňového pobytu sa vždy ubytuje v penzióne. „Pod moje miesto - Michalskú bránu, chodím vždy okolo tretej. Vtedy chodí najviac ľudí z práce," približuje svoju taktiku, ako si privyrobiť pri priemernom bulharskom plate 150 eur. Klasický repertoár - Mozarta, Schuberta, Beethovena a Bacha obohatil aj o piesne Beatles.
Denne na ulici hráva 1 - 2 hodiny, potom si ide posedieť do neďalekej pivárne na dobré pivo. „Hrávam aj obyvateľom ubytovne v Piešťanoch počas bohoslužieb. Chrámovú hudbu hrávam už 30 rokov. Uchádzal som sa o hranie aj v jednom bratislavskom kostole, no odmietli ma."
Hrá, cestuje a tipuje
Keď mu bolo najťažšie, pomocnú ruku mu podal Hudobný fond. Zaplatil Atanassovi cestu domov, keď mu po viacerých lúpežných prepadnutiach ostala len jeho viola.
„Kontakty medzi slovenskými a bulharskými hudobníkmi sa prerušili a to je veľká škoda," nechápe. Pred dvoma rokmi pripravil vo Varne Večer slovenskej hudby, kde účinkoval aj skladateľ Ilja Zeljenka. „Početná slovenská komunita sa prišla pozrieť, bol to úspech." Posilnený touto skúsenosťou pripravuje v marci koncert slovenského súboru Musica Aeterna na Hudobných slávnostiach v meste Ruso.
Vo svojom živote sa nacestoval veľa, je mu však jedno, kde žije. „Hrám, cestujem a tipujem," hovorí o svojich vášniach. Kedysi vášnivý futbalista, hral ako junior za Levski Sofia. „Musel som si vybrať a ja som si vybral violu."
Atanassov sníva o tom, že by si raz v Čechách založil umeleckú agentúru nesúcu meno jeho starého otca. „Ďakujem Bratislavčanom za ich podporu. Hrám im, aby bola Bratislava pekné, estetické mesto," povie a zoberie svoju violu.
