Synagóga neológov, pohľad z Vydrice. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
ULICE A NÁMESTIA BRATISLAVY
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním zanikli.
Na južnej strane Rybného námestia stojí veľký pivovar. Na jeho mieste sa kedysi nachádzal Tábor za garbiarmi, spojený drevenou lávkou s Vydricou, ktorý sa spomína v stredovekých účtovných knihách (1442 - 1457). Na západnej strane námestia stála predmestská pevnôstka Nový tábor, inak zvaný aj Biely alebo Vydrický tábor. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1440, v roku 1532 ho zbúrali.
Pivovar čerpal vodu z Dunaja
Spomínaný pivovar bol pôvodne mestským majetkom a hovorí sa o ňom už aj v listinách z minulých storočí. V pivovare sa voda z Dunaja čerpala pomocou parného stroja, ktorý pracoval do roku 1868. V tom roku zaplatila mestu rakúska štátna železnica 16 000 zlatých za odvedenie horskej vody a za tie peniaze postavili v mestskom pivovare nový vodovod. Odtiaľ ho viedli cez Promenádu, Rybársku bránu, Hlavné námestie, Františkánsku ulicu do vodojemu na Námestí milosrdných, potom cez Zelený trh ďalej. V nedávnom období, 28. júla 1880, prešiel pivovar z majetku mesta do súkromných rúk. Od mesta ho odkúpili Armin a Leni Deutschovci za 70 000 zlatých.
Spotreba piva rástla
V Prešporku sa aj v dávnejších časoch vypilo hodne piva. Podľa údajov z rokov 1812 a 1813 sa v mestskom pivovare uvarilo a odpredalo asi 9300 okovov piva. Z pivovarov na Zuckermandli sa dostalo do mesta asi 2500 okovov piva, nerátajúc do toho Židovskú ulicu, takže v minulom storočí odhadujeme celkovú spotrebu piva v Prešporku na 18 000 - 20 000 okovov.
V súčasnosti vyrába prešporský pivovar 10 000 - 20 000 okovov piva a 900 okovov liehu. Blumentálsky Steinov pivovar vyrába 30 000 - 35 000 hektolitrov ročne, a keď k tomu pripočítame importné pivá - plzenské, brnianske a ďalšie, môžeme si utvoriť obraz o rastúcej spotrebe piva v Prešporku.
Synagóga neológov
Na severnej strane Rybného námestia, presahujúc sčasti do Panskej a sčasti do Židovskej ulice, stojí pekná a impozantná neologická synagóga židovskej náboženskej obce v maurskom štýle, obložená pestrými kachličkami. Postavili ju v roku 1894 na mieste starého Slnečného dvora podľa návrhu architekta Dionýza Milcha. Stavbu realizoval prešporský staviteľ Alexander Feigler a stála 180 000 korún.
Bubenov dom
Na juhozápadnej strane Rybného námestia stojí dom, v ktorom v rokoch 1809 - 1836 býval slávny právnik Pavel Szlemenics, ako hlása nápis na mramorovej tabuľke, ktorú na jeho pamiatku upevnil na dome Toldyho kruh.
Oproti tomuto domu, na rohu Rybného námestia a Promenády, stojí Bubenov dom, jeho múr smerom na Promenádu kedysi zdobila starobylá socha Panny Márie. Socha pôvodne stála pri Vydrickej bráne, keď bránu zbúrali, dostala sa na Bubenov dom.
Prešporský lekár Leopold Buben v roku 1885 zanechal v testamente dom aj celý svoj majetok prešporskému kráľovskému gymnáziu a želal si, aby z jeho majetku, ktorý dovedna predstavoval 106 000 korún, vyplácali šesťstokorunové štipendiá predovšetkým prešporským gymnazistom.
Dom však začal onedlho sadať a praskať, preto ho volali aj Hovoriaci dom. Predali ho za 11 000 zlatých a na jeho mieste vyrástol Malatinszkého parádny veľký nájomný dom.
(Nabudúce - Kunigsfelderova ulica.)
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy.
Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve
Albert Marenčin PT.
