Koncerty pre náročného poslucháča sú charakteristické vypredanou sálou Reduty. Tak to bolo i v piatkový večer, členovia Slovenskej filharmónie a predovšetkým sólisti - Slováci pôsobiaci v zahraničí - Miroslav Kultyšev a Sergej Kopčák sa postarali o skvelý kultúrny zážitok.
Prvým dielom večera bola symfónia-fantázia Majster a Margaréta skladateľa Andreja Petrova, vytvoril ju v roku 1985. Pri premiére sa stretla s veľkým ohlasom, pretože skladateľ sa inšpiroval románom Michaila Bulgakova, v Sovietskom zväze zriedka publikovaného spisovateľa. Ako vtedy, aj dnes symfónia uchvacuje vystihnutím atmosféry kľúčových epizód a charakterov postáv - zvukovým zobrazením rozhovoru Piláta s Ježišom, lásky Majstra a Margaréty či fantazijných orgií na plese satana.
V druhej časti programu, Koncerte pre klavír a orchester op. 21 Borisa Tiščenka, sa virtuózne predviedol osemnásťročný Miroslav Kultyšev. Dielo je interpretačne náročné, Tiščenko ho napísal v roku 1962, dobe príznačnej hľadaním nových výrazových prostriedkov a vznikom odvážnych hudobných koncepcií. Ruské hudobné umenie sa vtedy posúvalo od prosovietskych skladateľov k západoeurópskej hudbe.
Sledovať klavírne majstrovstvo Miroslava Kultyševa bolo zážitkom. Interpretácie náročného diela sa zhostil s dokonalou suverenitou, bez partitúry, a tak odohral aj dva vytlieskané prídavky. Kultyšev študoval na Konzervatóriu N. Rimského-Korsakova v Petrohrade a už od ôsmich rokov začal rátať svoje úspechy v medzinárodných súťažiach. Od desiatich rokov je štipendistom Filharmonickej spoločnosti v Petrohrade.
Vyvrcholením koncertu bolo uvedenie Šostakovičovej symfónie Babij jar, basový part spieval Sergej Kopčák, ktorý je už dvadsať rokov stálym hosťom Metropolitnej opery v New Yorku. V rámci koncertu si poslucháči nemohli vychutnať jeho herecký talent, o to silnejší bol dojem z dramatického akcentu a osobitej interpretácie.
Šostakovičovo dielo je zasvätené predovšetkým udalostiam septembra 1941, keď fašistické vojská po obsadení Kyjeva sústredili židov v úžľabine Babij jar a tisícky ich zavraždili. Ďalšie časti sú však aj kritikou režimu, preto sa symfónia na programe koncertov v Sovietskom zväze nevyskytovala, hrala sa len v zahraničí.
Pre Kopčákov veľký bas a expresívny prejav je Šostakovičovo dielo plné širokodychej melodiky a vokálno-inštrumentálnych monológov pôdou pre veľkolepú interpretáciu. V Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie si za ňu v piatok večer vyslúžil standing ovation. MILADA ČECHOVÁ
