V K. Gallery na Ventúrskej 8 je inštalovaná výstava s názvom Zlaté ručičky. Ivica Markovičová tu do 2. februára vystavuje svoje sklené a keramické práce - misy, nápojové nádoby a súpravy, priestorové objekty a sklené stolíky. Dôležitým výtvarným prvkom sklených priestorových objektov je výrazná farebnosť, majú jasné, strohé línie a príťažlivé sú aj vďaka optickým efektom. Keramické hrnčeky Ivice Markovičovej sú celkom iné ako sklené objekty - veselé a hravé. Na snímkach sú sklené objekty, sklený stolík a šálky Zlaté ručičky.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
ALEXEJ VOJTÁŠEK (1952) sa predstavuje v múzeu moderného umenia Danubiana v Čunove súbornou výstavou. Celé prízemie obsadili jeho obrazy, grafiky, interiérové plastiky, ako aj ilustrácie, ktoré urobil k takmer stovke kníh. Farby sú preňho životným štýlom. Obľubuje ich spektrum v živote, medzi ľuďmi aj na obrazoch. Počúva ich pôsobenie a rafinovane ich kladie na svoje plátna, papiere, ale i plastiky. Intenzitu zosilňuje podľa symboliky, jeho geometrické obrazce spájajú farby. Cez štvorec, kruh, obdĺžnik či trojuholník sa občas do popredia prederú figúry - všetko je v príjemnom zajatí pozitívnej energie, ktorá ukrýva magickú kozmológiu. Raz ste povedali, že vás zaujímajú skryté energie. Ako ste to mysleli?
„Impulzívne maliarske gestá sú mi cudzie. Zaujíma ma energia vyžarujúca zvnútra. Venujem sa jóge i meditácii, mám rád ezoteriku, ale to neznamená, že by som uvažoval neeurópsky. Každé náboženstvo je pre mňa obohatením rovnako ako rozmanité stavy ľudskej bytosti. Každá inšpirácia má svoju kvalitu."
Ako k vám prichádza? Aj pod tlakom termínov?
„Mám ich rád, pretože vtedy sa viem vyhecovať. Snažím sa ísť až do maxima a viem nespať aj tri noci za sebou. Človeka to nabudí a energia sa potom ľahšie dáva von. Ale termíny majú svoj dátum, po nich už toľko zo seba nežmýkam."
S odstupom času by ste vstúpili do svojich obrazov a premaľovali ich?
„Otázka dokončenosti obrazu je večná téma. Aj ja sa postavím k obrazu a poviem si, toto by som ešte dotiahol. Ale neurobím to, lebo je to záznam daného okamihu. Niekedy mám pocit, že obraz je vo svojej stručnosti intenzívnejší, ako keď je detailnejšie vypracovaný. Občas do toho hovorí aj racio, ale pri posledných obrazoch som vylučoval konštrukciu. Nechal som sa unášať spontánnosťou, tichými hlasmi v mojom podvedomí."
Našepkávačmi deja na vašich obrazoch sú farby. Rozprávate sa s nimi?
„Vždy. V deväťdesiatych rokoch som trochu experimentoval. Pracoval som s rôznymi farebnými pigmentmi. Farba bola rozhodujúca. Neskôr k tomu pribudol aj podklad - najmä drevo."
Na obrazy ste pridávali piesok aj lepidlá.
„Chcel som obraz ozvláštniť a nájsť si vlastnú výrazovú štruktúru. Zaujímala ma hmota. Asi aj preto som začal robiť sochy."
Obrazy, sochy, grafiky, ilustrácie. Takto ste sa zbavovali rutiny?
„Bol to jeden z dôvodov, ale v každej oblasti som sa snažil vyskúšať niečo nové."
Prepadli vás pri tvorbe autorské trápenia?
„Pri maľbe sa netrápim. Čím viac obraz postupuje, tým mám väčšiu radosť. Samozrejme, v priebehu tvorenia sú isté nejasnosti. Vtedy mi čosi vnútorne hovorí, aby som to nechal nazajtra. Občas to pomôže, inokedy nie. Keby to človek vedel, bolo by to príliš jednoduché."
ĽUDO PETRÁNSKY
FOTO - DANIEL BROGYÁNYI
