FOTO SME – PAVOL MAJER
ochrancov zvierat, ktorá vlani uzavrela zmluvu s mestom. Podľa zmluvy je asociácia za mesačný príspevok 13 000 korún povinná starať sa o zvieratá v útulku a prijímať ďalšie zvieratá buď z karanténnej stanice, alebo priamo od občana, ktorý sa o zviera nedokáže postarať alebo musí náhle odísť do nemocnice. Počas dovoleniek plní útulok aj funkciu hotela.
Momentálne sa tu venujú 87 mačkám a deviatim psom. Najviac zvierat pribúda v preddovolenkovom období. „Ľudia myslia na dovolenky a zábavu a zvieratá sú vtedy skôr na ťarchu,“ vysvetľuje manažér asociácie Ivan Psota. Pred Vianocami je naopak veľký dopyt po zvieratách. Sú vhodným darčekom pre deti. Po Vianociach „darčeky“ zvyčajne deťom zovšednejú a ocitajú sa opäť v útulku.
Potenciálny záujemca o zviera musí dodržať platný poriadok. Musí absolvovať tri návštevy. Na prvej si vyberie zvieratko, na druhej sa s ním môže bližšie zoznámiť a dohodnúť si so zamestnancami termín odberu.
Na tretej návšteve si záujemca preberie zviera aj s dokladom o prevzatí a s očkovacím preukazom. Kto chce, môže poskytnúť darovací príspevok. Ten je dobrovoľný. Obyčajne to býva 300 až 400 korún.
Pôvodným vlastníkom rodinného domu, v ktorom je dnes 1. bratislavský útulok zvierat, bola pani Martincová. V roku 1976, keď sa rozširoval ružinovský cintorín, dom predala mestu. Pred deviatimi rokmi žiadala v reštitučnom konaní, aby jej vrátili dom aj so záhradou. Okresný úrad Bratislava 2 rozhodol, že dom, ktorý sa rozprestiera na viac ako 100 štvorcových metroch, už bývalej majiteľke nepatrí. V hre však zostala dosť veľká záhrada. Čo s ňou bude, sa ešte nevie. Pre útulok je práve záhrada mimoriadne dôležitá, pretože sú v nej voliéry pre mačky a klietky pre psov. Zjednodušene povedané: dom bez záhrady by bol pre útulok bezcenný. Doteraz však o záhrade žiadne písomné vyjadrenie nedostali.
Ďalším problémom sú zamestnanci. Všetci pracujú na vedľajsí pracovný pomer. Útulok si nemôže dovoliť zamestnávať ľudí v trvalom pomere. Úrad práce dodáva pracovníkov, ktorí vykonávajú verejno-prospešné práce. Zvyšok tvoria dobrovoľníci. Na tých sa však nedá stopercentne spoľahnúť, pretože pre iné povinnosti nemôžu chodiť pomáhať pravidelne. Útulok už od svojho vzniku funguje viac-menej svojpomocne. Predsedníčka Asociácie ochrancov zvierat Iveta Havranová na ilustráciu dodáva: „Opravovala som to tu od roku 1996 z vlastných peňazí a z peňazí svojich priateľov. Stálo to asi pol milióna korún. Každý rok musíme zaplatiť nájomné okolo 30 000.“
JURAJ HARUŠTIAK
