Námestie pretiahnuté zo severu na juh, akési pokračovanie Židovskej ulice, sa nachádza medzi Starým Mestom, Podhradím a mestskou časťou Franz-Josefstadt. Rad domov na východnej strane patrí do Starého Mesta, na západnej do Podhradia a na južnej do Franz-Josefstadtu.
Stred námestia zdobí trojičný stĺp postavený na pamiatku moru, ktorý v roku 1713 zúril aj v našom meste. Postavili ho z milodarov vyzbieraných s povolením mestskej rady. Pri morovej epidémii v roku 1713 zomrelo dovedna 3860 ľudí, 1571 nakazených sa uzdravilo. Dňa 28. januára 1714 boli v Dóme sv. Martina ďakovné bohoslužby za skončenie moru, 18. februára sa veriaci zhromaždili pri trojičnom stĺpe, ktorý si sami postavili, a duchovní tam predniesli kázne po nemecky, po maďarsky a po slovensky.
Kedysi oživovala námestie aj verejná studňa, o čom svedčí mestská účtovná kniha z roku 1461, kde sa spomína studňa pred Vydrickou bránou - Prun vor Weidrizer Tor.
Kedysi bolo toto priestranstvo za hradbami a za Vydrickou bránou a podstatne sa líšilo od dnešného námestia, jeho južná časť siahajúca až k Dunaju bola veľmi plochá. Donedávna tu bola hlboká dunajská zátoka, v zime, keď rieka zamrzla, premávali sa po nej nielen ľudia, ale aj vozy s nákladom. Pri regulácii Dunaja v roku 1902 zátoku zasypali a splanírovali.
Trh na Rybnom námestí
Dnešné Rybné námestie slúžilo aj v dávnych časoch ako trhovisko. Podľa mestskej účtovnej knihy z roku 1595 tu bol mäsiarsky krám. Dnes pri výročných jarmokoch tu ponúkajú svoj tovar hrnčiari a debnári. Inak sa tu ustavične predáva ovocie. Svoje dnešné meno dostalo námestie len v novších časoch, keď sa sem presťahoval z Františkánskeho námestia predaj rýb. Most, ktorý dal postaviť kráľ Matej Korvín, stál v blízkosti Rybného námestia od roku 1487 do roku 1490.
Neskôr, do roku 1776, bolo Rybné námestie známe pod menom Fletzerstadl, lebo neďaleko trojičného stĺpa pristávali dunajskí pltníci. V roku 1776 preložili prístavisko k dolnej časti Justiho radu (Fajnorovo nábrežie). Odvtedy sa toto priestranstvo volá Rybné námestie, aj Korabinský ho r. 1781 označuje takto.
Rybačky a veselé hostiny
Trh na námestí nie je bezvýznamný. V priemere sa tu ročne predá asi 24 000 kg kaprov, 1200 kg dunajských zubáčov, 1200 kg šťúk, 8000 kg sumcov, 160 kg jeseterov. Všetky tieto ryby sa dostávajú na prešporský trh z Dunaja, z jeho Novozámockého ramena, z Lajty, z Moravy, z Váhu a Dudváhu, z Čiernej vody, z jazera Fertö a z Balatonu, ale veľká časť aj z rybníkov v Čechách.
Všeobecný úbytok rýb naznačuje, že rybárstvo a obchod s rybami v našom meste sa dnes nedá ani porovnať s minulosťou. Mesto využívalo svoje zemepanské práva a robilo si nárok na ryby, čo sa dochovali na jeho území. V priekopách, jamách, rybníkoch, všade sa chovali a lovili ryby. V 15. storočí sa v mestských účtovných knihách spomínajú tieto rybné nádrže: Graben, Fischgraben, Flachgraben, Holzgraben, Lacken, Paltauf, Füssgraben, Padluken, Antenluken. Tu mesto dávalo loviť ryby - väčšinou sa pritom usporiadala bujará a veselá hostina a úlovok sa potom rozdelil medzi radných pánov, no časť sa aj predala.
Pochutnávali si na rakoch
Ryby ako exportný tovar hrali kedysi veľkú úlohu. Vyvážali sa čerstvé, sušené aj solené ryby, no predovšetkým vyzy, ktoré boli aj v zahraničí vyhľadávanou lahôdkou. Clo za vývoz rýb vo finančnom roku 1457 - 1458 sa dovedna odhaduje na 2082,13 zlatého.
V dnešných časoch Prešporok už nemá ryby na vývoz, naopak, jeho trh zväčša zásobujú tovarom cudzie vody a chovné rybníky. Kedysi sa míňalo aj hodne rakov, lebo v horských potokoch sa výborne darilo rakom s chutným mäskom. Dnes sa na prešporských rybných trhoch raky už nepredávajú. Tento živočíšny druh vyhynul vo väčšine našich vodných tokov, zabili ho jednak škodlivé odpadové vody z tovární, jednak zhubná plesňová choroba. (Nabudúce - Rybné námestie, pokračovanie.)
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
