ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV TASR
Asi najčastejšie sa využívajú trasy po lesných cestách v okolí Kamzíka. Vstúpiť na ne možno z Rače, Kramárov, Lamača a z konečnej trolejbusu 203 na Kolibe. Zo zastávky trolejbusu pokračuje trasa po asfaltke alebo lesom po zelenej značke smerom na Kamzík. K parkovisku na Kamzíku pri Cvičnej lúke je možné prísť aj autom. Výhoda začínať trasu na Kolibe či na Kamzíku je v rýchlom a pohodlnom nabraní nadmorskej výšky.
Jedna z možných trás pokračuje od Cvičnej lúky smerom nadol k bývalej reštaurácii Snežienka. Ak je asfaltová cesta nevhodná pre bežkovanie, je možné oproti odbočke do Koliby Expo odpojiť sa z trasy a zabočiť lesnou cestou doprava. Asfaltka a lesná cesta sa po jednom kilometri opäť stretnú a to v mieste, kde asfaltová cesta prechádza v ostrú ľavotočivú zákrutu okolo lúčky s besiedkou. Za touto zákrutou sa odpája lesná cesta približne po vrstevnici doprava. Po odbočení sa lyžiar ocitne na ideálnej bežkárskej trase. Cesta vedie stále po vrstevnici, takže netreba prekonávať veľké výškové rozdiely a často je na nej vyjazdená aj bežkárska stopa. Odteraz už závisí iba od toho, ako dlho chcú lyžiari bežkovať. Z tejto cesty sa totiž dá na mnohých miestach spojiť s červenou značkou, ktorá vedie späť na Cvičnú lúku. Keďže červená značka vedie aj blízko spomenutej ostrej zákruty cesty na Železnú studienku, bežci môžu krúžiť po rôzne veľkých okruhoch. Najmenší z nich má asi 2,5 km a najdlhší približne 7 km. K celkovej dĺžke treba prirátať zhruba 2 km približovania sa k okruhom a návratu na Kamzík. Tieto cesty sú známe aj ako „Malý traverz" a „Veľký traverz". Využívajú sa aj v lete na behanie či bicyklovanie. Na Cvičnú lúku sa dá dostať aj po červenej značke. Táto trasa je kratšia, ale náročnejšia a vyústi v spodnej tretine svahu Cvičnej lúky. Asfaltová či paralelná lesná cesta sú dlhšie, ale stúpajú miernejšie a zavedú až na horný okraj Cvičnej lúky, kde sa možno osviežiť v stánkoch s občerstvením.
Spracoval STROM ŽIVOTA