Bratislavčania sú rovnako zdraví ako obyvatelia iných miest na Slovensku aj napriek tomu, že žijú v horšom životnom prostredí. Toto konštatuje správa o zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta, ktorú dáva magistrát vypracovať každý rok. V decembri poslanci mesta vzali na vedomie správu o stave zdravia z roku 2002. Správa ďalej hovorí, že problémom Bratislavy ako veľkomesta je príliv tzv. okrajových skupín populácie - prostitútok, bezdomovcov. Práve tieto osoby významne figurujú v štatistikách prenosných chorôb, ako sú HIV infekcia a AIDS. „V súčasnosti zisťujeme výrazný vzostup ochorení na zápal pečene typu A práve u skupiny drogovo závislých. Táto choroba bola zaznamenaná aj v mestskej ubytovni Kopčany," tvrdí v správe jej autorka Viera Karovičová z oddelenia sociálnych vecí na magistráte.
Na správe magistrát spolupracoval so Štátnym fakultným ústavom hlavného mesta, ktorý pre hodnotenie zdravia Bratislavčanov vybral tri základné ukazovatele - strednú dĺžku života, úmrtnosť na choroby obehovej sústavy a úmrtnosť na nádorové ochorenia.
Stredná dĺžka života je výsledkom zdravotného stavu, ekonomických, ale aj sociálnych podmienok. Od roku 1991 sa zvyšuje aj v Bratislave. Bratislavskí muži a ženy, ktorí sa narodili v roku 2000, majú šancu dožiť sa o jeden až dva roky viac (ženy 78,4 a muži 71,4 roka), ako je celoslovenský priemer (ženy 77,6 a muži 69,3 roka).
Choroby obehovej sústavy (cievne choroby mozgu, ischemická choroba srdca, akútny infarkt myokardu) sa vyše 50 percentami podieľajú na celkovej úmrtnosti. Situácia v Bratislave alarmujúca nie je. Práve v treťom a prvom bratislavskom okrese sa na Slovensku eviduje najnižšia úmrtnosť, ktorú zapríčinili choroby obehovej sústavy.
Čo sa týka nádorových ochorení, Bratislavčania majú na ne nižšiu šancu umrieť ako je slovenský priemer. No v posledných desaťročiach sú tieto ochorenia na vzostupe. K dominantným, ktoré zapríčiňujú smrť, patrí u mužov nádor pľúc a u žien nádor prsníka. Do popredia sa dostáva úmrtnosť na nádor hrubého čreva.
Vo väčších mestách sa už automaticky predpokladá väčší výskyt prenosných ochorení. Bratislava však tento predpoklad popiera. Či už v prípade salmonelózy alebo infekčného zápalu pečene zaostáva za slovenským priemerom. Tento jav sa pripisuje úrovni bývania a hygienickým návykom Bratislavčanov, v neposlednom rade aj kvalite pitnej vody.
Naopak štatistiky ochorení, ktoré sa prenášajú sexuálnymi kontaktmi, situáciu menia. Bratislava v porovnaní so slovenským priemerom vedie či už v počte osôb nakazených syfilisom (asi dvakrát viac) alebo vo výskyte HIV infekcie (asi štyrikrát vyšší). Podľa autorov správy i v tomto prípade sa uplatňujú tzv. okrajové skupiny. Preto nakoniec upozorňujú, že problém bezdomovcov a prostitútok by mala samospráva riešiť spolu so zdravotníckymi zariadeniami a štátnymi inštitúciami.
INGRID DROZDÍKOVÁ
