Vladimír Talian: Tak pršalo, čo už?

priebeh si vychutnával zo zákulisia s pohárom horúceho čaju v ruke.

Ako hodnotíte tento ročník akcie Byť Bratislavčanmi nás baví?

„Po dramaturgickej a produkčnej stránke bol zatiaľ asi najvydarenejší. A podľa počasia bol asi najhorší."

Čo vám napadlo, keď ste sa ráno na Silvestra vyklonili z okna a zbadali ste, že prší?

„Ihneď mi napadlo, že krása. Ráno sa isto vyprší a večer bude už pekne."

Čakali ste takú návštevnosť aj napriek počasiu?

„Nie. Okolo ôsmej, deviatej, keď nám už bolo jasné, že pršať neprestane, sme si mysleli, že príde len málo návštevníkov. Ale to, čo tam bolo pred polnocou a po polnoci, si zaslúži úctu. Boli sme veľmi prekvapení."

Máte už v hlave scenár k ďalšiemu Silvestru?

„Ešte je príliš skoro. S ostatnými organizátormi máme svoj každoročný rituál. Deň po Silvestri sa stretávame o šiestej u Rolanda a hodnotíme. Potešilo nás najmä to, že aj napriek počasiu tí ľudia na námestie prišli a zabávali sa. Ľudia to chcú, chodiť tam budú a určite niečo pripravíme aj na budúci rok. Ale čo, to zatiaľ presne neviem."

Nemuseli ste riešiť žiadne náhle odrieknutia zo strany umelcov či niekoho prehovárať?

„To nie. Myslím si, že ten Silvester je už taká značka, že sa nám takéto problémy vyhýbajú. Umelci sú tiež len ľudia. Tak pršalo, čo už? Prišli aj tak zabaviť ľudí. Mám pocit, že každý z interpetov to cítil podobne a asi sa snažili o to viac."

Čo pre vás znamenal Silvester?

„Predvčerom som ho strávil na námestí piaty raz. Takže ja už Silvester spájam výlučne s týmto programom. Všetci, čo ho spolu robíme, sa celý rok tešíme a teraz to bol taký zvláštny stav eufórie a ešte niečoho. Taký stav som ešte nezažil."

Aký bol rok 2003?

„Nebol zlý."

MARÍNA DOBOŠOVÁ