Mesto a Hrad na najstaršom pláne Bratislavy z rokov 1438 - 1455. FOTO - JOZEF KOČI
ský rozvoj.
Zakladateľom rodu a rodového majetku bol Jakub I. (pol. 13. storočia - 1326), prvý známy bratislavský richtár. Jeho rod zaujímal skoro poldruha storočia významné miesto v bratislavskej spoločnosti. Najstaršia písomná zmienka o ňom pochádza z r. 1279, kde sa spomína ako richtár Podhradia (villicus Posoniensis). Roku 1288 si nárokoval titul richtára mesta Bratislavy. Za jeho éry dostala Bratislava 2. decembra 1291 od uhorského kráľa Ondreja III. základné mestské privilégium, ktorým sa stala slobodným samostatným mestom.
Nástupcom v richtárskej hodnosti bol jeho vnuk Jakub II. (koniec 13. stor. - 1374), najvýznamnejší reprezentant bratislavských Jakubovcov. Richtársku funkciu zastával 48 rokov (1326 - 1374). V meste, ktoré držal pevne v rukách, rozkvital obchod, vinohradníctvo, remeslá a bohaté meštianstvo. Stručne ho možno charakterizovať ako zveľaditeľa mesta a rodu. Politickou a finančnou podporou kráľovského rodu Anjouovcov získal pre Bratislavu významné privilégiá. Obratnou politikou sa usiloval riešiť napäté vzťahy so zemepánmi susedných osád a rovnako postupoval v prípade cirkevných inštitúcií. Rozvinul a upevnil mestskú správu a súdnictvo, na vlastné náklady dal prestavať školu na Kapitulskej ulici. Prostriedky z obchodov investoval do získavania nových pozemkov, poskytoval pôžičky, bral do zálohy nehnuteľnosti a uskutočňoval ďalšie formy podnikania. Podporoval stavbu gotickej kaplnky sv. Jána Evanjelistu pri kostole františkánov, ktorá sa stala pohrebnou kaplnkou rodiny Jakubovcov.
V 1. polovici 14. storočia si dal postaviť nový reprezentačný dom s vežou na Hlavnom námestí (je to veža a severné krídlo Starej radnice obrátenej do Kostolnej ulice), ktorý mesto v 15. storočí dalo prestavať na radnicu. V posledných rokoch jeho života sa začal hospodársky úpadok rodu. Po Jakubovej smrti v roku 1374 sa rozpadá i jeho rozsiahly majetok. Posledná z Jakubovej rodiny, jeho dcéra Anna zomiera v roku 1420 a tým patricijský rod Jakubovcov vymrel.
Autor: JOZEF KOČI
