Po prvej svetovej vojne v októbri 1918 bolo v Prahe vyhlásené osamostatnenie sa Česka a Slovenska spod Rakúsko-Uhorska. Nezávisle od tohoto vyhlásenia vydala v Turčianskom Svätom Martine 31. októbra 1918 Slovenská národná rada deklaráciu odtrhnutia sa Slovenska od Maďarska a pripojenie sa k Česku v novovznikajúcej Česko-Slovenskej republike. Bratislava však ani na konci roka 1918 nevedela kam patrí - do Maďarska či do Česko-Slovenska. V noci z 31. decembra 1918 na 1. januára 1919 obsadili vojská Dohody (boli tam dobrovoľníci z USA, Ruska, Francúzka či Talianska) v Bratislave hlavnú stanicu. Do Púčkovho domu neďaleko Horského parku prišiel hlavný veliteľ bratislavskej posádky Riccardo Barreca, kde sa stretol s oficiálnou delegáciou mesta Bratislavy.
Členom delegácie vyhlásil, že 1. januára 1919 bude mesto armádou obsadené. Žiadal, aby obyvatelia mesta ostali spokojní a nenechali sa nikým vyprovokovať. To sa aj nakoniec stalo až na jednu jedinú výnimku, pri ktorej vojenská hliadka obsadzujúcej armády na jednom mieste zastrelila štyroch výtržníkov.
Obyvatelia boli generálom Piccionom vyzvaní, aby odovzdali doma držané zbrane, pričom zakázal súkromníkom posielať do zahraničia telegrafické či telefonické správy. Dňa 6. januára 1919 bol pre súkromníkov uzatvorený aj jeden jediný most cez Dunaj - dnešný Starý most. O dva dni nato prevzal Dr. Samuel Zoch od župana Jankóa úradnú agendu Bratislavskej župy.
O osem dní bola Bratislava vyhlásená za hlavné mesto Slovenska. Toto vyhlásenie neskôr na mierovom rokovaní v Paríži bolo 28. júna 1919 definitívne odobrené.
Dňa 4. februára 1919 prišla do Bratislavy už aj dočasná slovenská vláda, ktorá zaručila aj napriek tomu, že slovenčina bola úradným jazykom, obyvateľom neslovenskej národnosti rozvoj po kultúrnej stránke.
Autor: IGOR JANOTA
