Je rovnobežná s Vydricou a vedie od Rybného námestia na Podhradské nábrežie. Krížom ju pretína Kunigsfelderova (Kálalova) ulica. Na Halácsyho veľkej mape mesta z r. 1849 - 1850 vidíme, že predtým sa volala Malá Vydrica (Kleine Weidritz, Kis Vödric).
Terajšie meno dostala z rozhodnutia mestskej rady 28. júla 1879 na počesť Jozefa Jiringera, prešporského obchodníka a majiteľa domu. Narodil sa v roku 1809 v Komárne v rímskokatolíckej rodine a 14. júna 1836 sa stal prešporským mešťanom. Ako verejný činiteľ a filantrop mal mnohé neoceniteľné zásluhy najmä pri založení Prešporskej prvej sporiteľne. Tento ústav pokladal za zdroj života mestského organizmu. Preto v závete poručil sporiteľni svojich dvadsať účastín ako Jiringerov garančný fond. Základina predstavuje dnes 337 986 korún.
Jiringer si získal mimoriadne zásluhy aj na poli dobročinnosti a filantropie. Jeho meno je vážené a jeho pamiatka požehnaná. V testamente zo 6. mája 1862 zanechal na založenie mestského polievkového spolku 10 000 korún, na podporu skrytej biedy základinu 20 000 korún, z ktorej sa malo vyplácať jednotlivcom alebo rodinám po dvadsať korún. Táto základina predstavuje dnes 23 875 korún.
Jeho príklad nasledovala jeho sestra Anna Flengerová, rodená Jiringerová, z úcty k pamiatke svojho brata založila nadáciu 20 000 korún pre miestnych mladíkov, ktorí sa pripravovali na obchodnícku dráhu. Nadácia pod správou mesta vzrástla na 25 110 korún. Okrem toho založila nadáciu 16 000 korún pre prešporský katolícky zaopatrovací ústav, ďalej nadáciu 2 000 korún na jednu posteľ v evanjelickej nemocnici a napokon nadáciu 4000 korún na vyškoľovanie slúžok. Posledná nadácia vzrástla v roku 1898 na 16 528 korún a l9. októbra v tom istom roku sa spojila s blumentálskou nadáciou Kataríny Schiffbeckovej, s Domovom slúžok.
Ulica aj portrét v sporiteľni
Z vďaky za všetky tieto bohumilé základiny chcelo mesto zachovať Jiringerovo meno v živej pamäti a zvečniť ho aj v pomenovaní ulice. Prvá sporiteľňa si okrem toho dala namaľovať aj portrét Jozefa Jiringera a umiestnila ho vo svojej zasadacej sieni.
Na Jiringerovej ulici je jedna z materských škôl Dobročinného ženského spolku. Tento spolok existuje v našom meste od roku 1831 a svojou ľudomilnou činnosťou si získava vďačné uznanie všetkých spoločenských vrstiev. Vydržiava tri materské školy, jednu na Jiringerovej ulici, jednu na Valónskej (Slovanská), jednu na Alžbetinej (Mickiewiczova).
Starostlivosť a podporu rozširuje aj na chudobné choré deti v Nemocnici Františka Jozefa na Széchényho (Duklianskej) ulici. Každý rok postaví pre deti vo svojich ustanovizniach vianočný stromček a vyše sedemsto detí sa teší z požehnanej dobročinnosti šľachetného dámskeho spolku. Patrónka spolku, grófka Gizela Esterházy, predsedovia Hermína Tauscherová a Karol Neiszidler aj celý výbor si získali veľké zásluhy na rozkvete tejto dobročinnej ustanovizne. Na tej istej ulici stoja aj dva domy Schreiberovej nadácie, opatrené pamätnými tabuľami.
Ignác Schreiber, mešťan židovského vierovyznania, napísal 21. decembra 1868 testament, ktorý bol zverejnený 13. januára 1869. Svoj majetok zanechal na dobročinné ciele. Na tomto testamente má veľkú zásluhu niekdajší mestský policajný kapitán Ján Kožehuba, ktorý sa tešil absolútnej dôvere poručiteľa. Nadácia Ignáca Schreibera spravovaná mestom v roku 1903 predstavovala 274 752 korún.
Nabudúce Rybné námestie
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
