Dokončené byty
vala štátna propaganda, vystriedali jednočlenné domácnosti, prípadne rodiny s jedným, maximálne dvoma deťmi. Túto zmenu si vyžiadal nielen nový ekonomický systém, ale aj postupné prispôsobanie sa kultúrnym a spoločenským trendom západnej Európy. V minulosti zvyšovali počty obyvateľov hlavného mesta najmä prisťahovalci z iných regiónov Slovenska. Len na ilustráciu: 43 percent dnešných Bratislavčanov sa narodilo mimo nášho mesta.
Paneláky bude čoskoro treba rekonštruovať
Podľa odhadov sa teraz nachádza v Bratislave asi 180 000 bytov, čo za desať rokov predstavuje nárast o necelých 14 000. Až tri štvrtiny týchto bytov je mladších ako 40 rokov. Z hľadiska použitých stavebných materiálov prevažujú byty postavené z panelov a tehál. Výstavba panelákov bola v socializme najlacnejším riešením obrovského nárastu obyvateľstva. Vďaka tejto politike sa v Bratislave množili obrovské sídliská, ktorým chýbala a ešte stále chýba dostatočná infraštruktúra a ich vzhľad pripomína betónové džungle, čo podľa vedúceho oddelenia sociálnych vecí magistrátu Pavla Baxu predstavuje dosť veľké riziko do budúcnosti. Životnosť panelových blokov je obmedzená a v dohľadnom čase bude treba prikročiť k zásadným rekonštrukciám.
Na sídliskách, ktoré boli v minulom režime naprogramované na obrovský demografický prírastok, hrozí aj sociálny kolaps. Veď už teraz sú školy a škôlky v Petržalke nedostatočne vyťažené a niekde sa dokonca úplne zrušili. Detí je čoraz menej.
Byty sa zväčšujú
Podľa počtu izieb prevládajú troj- a dvojizbové byty. Do roku 1996 sa stavali prevažne komunálne byty, ktorých priemerná plocha predstavuje 50 metrov štvorcových. „Odvtedy sa byty financovali väčšinou z iných zdrojov, čo sa prejavilo na ich priemernej ploche. Dnes je to 65 metrov,“ hovorí Baxa.
Z uvedených údajov vyplýva, že bytová situácia v slovenskej metropole síce nie je ideálna, ale ani katastrofálna. Zatiaľ. Istú hrozbu predstavuje cenová nedostupnosť bytov a absencia reálneho trhu s vlastníctvom a nájmom bytov. Úbytok bytového fondu môže spôsobiť aj využívanie bytov na iné účely. Počet bytov a rodinných domov využívaných na podnikanie z roka na rok rastie.
Ťažko odhadnúť, ktorým smerom sa bude súčasný stav vyvýjať. Prognózy vypracované do roku 2030 rátajú s niekoľkými variantmi vývoja. Keby priemerný ročný prírastok neprekročil 459 obyvateľov, stačilo by do tridsiatich rokov v Bratislave postaviť päť a pol tisíca bytov. Ak sa demografický rast obyvateľstva konečne spamätá, treba rátať s výstavbou viac ako 37 000 bytov. Magistrát uvažuje hlavne o výstavbe nájomných bytov pre mladé rodiny. Ukazuje sa totiž, že práve pre nich sa stáva kúpa bytu čoraz nedostupnejšou.
Koľko to stojí?
Dvojizbový byt kúpite v Bratislave od 900-tisíc do 1,5 milióna. V závislosti od lokality.
Pri bytoch z kategórie lacnejších je často nutné ešte aj doplatiť zvyšnú anuitu. Niektoré byty sa dajú platiť aj na hypotekárny úver. Najviac inzerátov možno nájsť na internete. Uverejňujú ich realitky. Ich priemerný zisk z jedného predaného bytu je od 20- do 50-tisíc korún.
Cena za prenájom jednoizbového bytu sa pohybuje od 6- do 9-tisíc, za garzónku v Petržalke zaplatíte mesačne minimálne 6,5 tisíca. Normálna je platba v markách.
Býva zvykom, že väčšie byty si prenajíma niekoľko osôb. Väčšinou študentov alebo mladých zamestnaných. V Nemecku sú spoločné byty bežné a majú názov „bytová komúna“. Za izbu v takomto byte sa v Bratislave platí od 2500 do 4000 korún, za izbu v byte, v ktorom býva majiteľ, okolo 3000. Riziko je na oboch stranách. Nájomník riskuje, že majiteľ môže kedykoľvek nájomné zvýšiť a rizikom majiteľa je prípadné poškodenie zariadenia. Nájomné sa platí mesačne.
Štvorcový meter v novopostavených domoch sa dá kúpiť za 19-tisíc korún. Byt, ktorý sa vzhľadom približuje európskemu štandardu, vás vyjde asi na dva milióny.
Kde na to vziať?
Pri financovaní bytovej výstavby sa nedá spoliehať len na zdroje, ktorými disponuje štát. Zrejme sa bude treba obrátiť na organizácie, ktoré sa profesionálne zaoberajú financovaním stavieb, hlavne v súkromnom sektore. Jedna stavebná sporiteľňa napríklad za šesť rokov existencie získala zo štátneho rozpočtu pre klientov prémiu vo výške takmer 10,2 miliardy korún a investovala za rovnaké obdobie 23,8 miliardy. Do konca roka 1999 dokázala poskytnúť záujemcom prostriedky vo výške 40,2 miliardy.
Istým zdrojom, ktorý by mohol slúžiť na účely výstavby bytov, môžu byť hypotekárne úvery, pri ktorých by mesto poskytlo ako zábezpeku nehnuteľný majetok, ktorým disponuje, a získalo tak dlhodobý úver, úročený výhodnejšie ako bežné komerčné úvery.
Ak bude mesto chcieť siahnuť po iných finančných zdrojoch a nespoliehať sa len na mestský rozpočet, zrejme narazí na legislatívnu prekážku. Dnešné právne predpisy neposkytujú totiž mestu príliš veľké možnosti a na schválenie dotačnej čiastky z rozpočtu sa ešte len čaká.
JURAJ HARUŠTIAK
