Alias Lembakoali hrá za bratislavský Inter už tretiu sezónu.
Na slovenských trávnikoch už dlhé roky behá futbalista pochádzajúci zo Stredoafrickej republiky Alias Lembakoali. Narodil sa takmer pred 33 rokmi v hlavnom meste Bangui, ležiacom v blízkosti hraníc s Demokratickou republikou Kongo. Keď mal rok, jeho rodičia sa presťahovali do Paríža, kam otca zaviedli diplomatické povinnosti. Detstvo prežil v blízkosti štvrti St. Denis, v ktorej pred majstrovstvami sveta v roku 1998 postavili slávny 80-tisícový štadión Stade de France. Keď mal jedenásť rokov, rodina sa na čas vrátila domov. Potom sa presťahovala do Belgicka a opäť sa vrátila do Paríža. V tom čase už otec pracoval v rodnej Stredoafrickej republike. Alias Lembakoali má troch bratov a tri sestry. V súčasnosti žijú v rôznych častiach Francúzska.
Na Slovensko ho dostal Čech
Alias maturoval v Paríži, vysokú školu absolvoval v Bangui. Popri štúdiu biológie sa v amatérskych podmienkach venoval futbalu. Cez druhú a prvú ligu sa prepracoval až do reprezentácie. Aliasa na Slovensko prilákal český obchodník, ktorý mal kontakty v Žiline. Náš súčasný majster bol prvou slovenskou zastávkou pre sympatického afrického útočníka, ktorý dal o svojom talente vedieť najlepšou streleckou vizitkou v stredoafrickej lige. „Spýtal sa ma, či nechcem skúsiť Slovensko. Na začiatku sa mi to ktovieako nezdalo. Vedel som len o Československu. Boli ste pre mňa vlastne Česi. Musel som zobrať atlas, zistil som si, ako ste sa rozdelili, a potom som to pochopil. Akurát som dokončil školu, tak som si povedal, že to skúsim," opisuje prvé kontakty so Slovenskom Lembakoali.
Do Žiliny prišiel v roku 1996. Spočiatku mal problémy najmä s komunikáciou. Po francúzsky vie vynikajúco, ale v tomto jazyku oporu nenachádzal. Ťažko sa aklimatizoval a hoci trénoval s „áčkom", majstrovské zápasy hrával za rezervný tím. Prišiel v septembri. Už v decembri sa mal podľa plánu vrátiť domov. „Nechcel som sa vrátiť ako porazený. Dostal som novú šancu ísť hrať tretiu ligu do Nového Mesta nad Váhom. Chcel som to vyskúšať do júna. Ak by sa mi nedarilo, vrátil by som sa domov. Napokon som sa uchytil celkom dobre," pokračuje Alias. V Novom Meste nad Váhom prišiel zlom v jeho kariére. Vyhliadli si ho púchovskí funkcionári a od jesene 1997 ho pozná už celé Slovensko vďaka účinkovaniu v druhej a potom i v prvej lige. Z Púchova po štyroch rokoch prestúpil do Interu. V Bratislave pôsobí už tretiu sezónu.
Ligu doma s tou slovenskou sa mu veľmi porovnávať nechce. Podľa neho sú veľmi rozdielne. Na Slovensku dominuje taktika, ide viac o peniaze. V Stredoafrickej republike je to najmä technika a vrodené útočné cítenie. Prvú stredoafrickú ligu tvorí 16 mužstiev a na zápasy sa chodí pozerať minimálne tritisíc divákov. Pekné na krajinu, ktorá má triapolmiliónovú populáciu. Mestské derby navštívi aj desať- až pätnásťtisíc divákov.
Koliba, Aupark či Flamenco
Lembakoali býva pri Zimnom štadióne Ondreja Nepelu. Manželka Annie, ktorá tiež pochádza zo Stredoafrickej republiky, sa stará o dvojročného syna Mathiasa. Alias zabezpečuje rodinu a teší sa na voľné chvíle, ktoré mu pre ňu ostanú. „So svojou ženou som najskôr sedem rokov chodil, potom som si ju aj vzal. Manželia sme už päť rokov. Vo voľnom čase v lete chodievame do detského parku na Štrkovec. Tam sa syn vyblázni. Chodievame aj na Kolibu. V zime je to iné. Väčšinou sme doma, lebo tam je teplo. Zájdeme aj do Auparku, kde je výborný detský kútik. Niekedy príde na večer opatrovateľka a so ženou ideme do reštaurácie alebo na diskotéku. Najradšej do Flamenca na latino hudbu," hovorí o svojich záľubách. Do kina nechodí, lebo žena po slovensky tak dobre ako on nehovorí. „Raz prišla žena celá šťastná, že bola v kine a dávali film vo francúzštine so slovenskými titulkami, takže vtedy si to iste užila," hovorí Alias. On sám má rad detektívky. Najradšej tie od Agathy Christie. Zo slovenských jedál má najradšej rezeň so zemiakovým šalátom, vypije si vineu. Inak má veľmi rád kurča a z alkoholu by si vybral červené víno, ale len k jedlu. Pivo nepije vôbec.
Vianoce prežívajú v skupinách
V marci sa Alias dožije Kristových rokov. Sviatky narodenia Krista prežíva po kresťansky. Zvyky v jeho rodnej krajine sú však iné, preto Vianoce dosiaľ trávil na Slovensku iba dva razy. „Vo Francúzsku sme Vianoce prežívali ako každá francúzska rodina. Na štedrý večer sme sa stretli pri stromčeku. Po návrate do Afriky sa to zmenilo. U nás sa na štedrý večer všetci zídu pri kostole, kde sa usporadúva spoločné posedenie. Ešte predtým ľudia vyzbierajú peniaze, nakúpia za ne vianočné dobroty a potom je tam všetkého pre všetkých dosť. Zorganizujú sa skupiny a každá niečo navarí. Pijú sa nealkoholické nápoje a každý si môže vziať zo stola, na čo má chuť. Tí, čo chodia do kostola, potom hrajú divadlo. Predvádzajú život Ježiša Krista od narodenia až po ukrižovanie. Tancuje sa," opisuje Alias vianočné sviatky vo svojej vlasti. Koľko kostolov je v meste alebo v dedine, toľko vianočných skupín sa zíde a všetci pod holým nebom spoločne oslavujú Kristovo narodenie. Keďže sa Stredoafrická republika nachádza medzi piatou a desiatou rovnobežkou, o teplo sa postarala príroda.
Chýba domáca atmosféra
S Interom je viazaný ešte na rok a pol. V budúcnosti plánuje odohrať ešte jednu sezónu v Bangui. Chce totiž zažiť atmosféru domácich zápasov. Priznáva, že lepšie sa mu hrá vonku ako na Pasienkoch, kde chodí na zápasy často ani nie tisíc Bratislavčanov. „Aj keď ste unavení, kulisa vás prinúti zapnúť naplno a na ihrisku nechať všetko. Žiaľ, na Slovensku sa to často nestáva, ale nie je to len chyba hráčov. V Púchove chodievalo na naše zápasy viac ľudí, k dobrej atmosfére prispel aj menší štadión," uvažuje Alias.
Ani jemu sa nevyhýbali zranenia. Ešte počas pôsobenia v Púchove musel podstúpiť operáciu kolena. Nasledovali problémy s platničkami. Tento rok šesť mesiacov pauzoval pre natrhnutý lýtkový sval. V posledných jesenných zápasoch opäť zapadol do mužstva.
Aj Silvestra prežije spolu s rodinou v Bangui. Potom ho už volajú povinnosti do Bratislavy. V Interi sa v januári začína príprava na jarnú časť ligy. Manželku so synom však nechá ešte mesiac doma, do Bratislavy za ním prídu až vo februári.
KAROL SVOZIL
FOTO - ŠTARTFOTO
