Dvor na Vydrici. FOTO - JOSEF HOFER, AMB
V roku 1558 Vydricu vydláždili. Aj tu sa zaviedla daň z dláždenia (pflastergelt) a robili sa o nej záznamy.
Na Vydrici stál kráľovský dom, ktorý kráľ Žigmund kúpil od Mikuláša Litterata a v roku 1430 daroval českému strojníkovi Jakubovi. Neďaleko kráľovského domu stál kráľovský kúpeľ, ktorý odovzdával Hambotovej nadácii, založenej na počesť sv. Štefana, tri funty denárov a šesť sliepok.
V mestskej účtovnej knihe z roku 1442 sa tento kúpeľ nazýva kúpeľom hradného kapitána a hradného župana.
Podľa dokumentu z roku 1448 Mikuláš Lachhuetl poručil vo svojom testamente veľký kúpeľ pri Vydrickej bráne cechovému spoločenstvu Božieho tela, z čoho vysvitá, že kúpeľ hradného župana, respektíve kráľovský kúpeľ časom prešiel do vlastníctva prešporského mešťana.
Vydrické mlyny
Známe sú aj vydrické mlyny, ktoré sa spomínajú v písomnostiach zo 14. a 15. storočia. Stáli na brehu Dunaja pri tejto mestskej časti. Kedysi dávalo mlynárske remeslo obživu mnohým obyvateľom nášho mesta. Dostatočne o tom svedčí aj daňový register z roku 1379. Mlynárstvo bolo také výnosné remeslo, že majitelia mlynov vlastnili okrem toho aj domy a vinice, čo hojne dosvedčujú závety z 15. storočia.
Čierny lev a prvé kníhkupectvo
Vydrický hostinec Čierny lev je veľmi starý. S jeho menom sa stretneme už v roku 1666 (Zum Schwarzen Löwen). Vtedy bol jeho majiteľom Mikuláš Strausz a ubytovali sa v ňom Nádasdyho husári. Inak sa v hostinci ubytovávali najmä českí obchodníci s chmeľom, sliezski furmani a györskí obchodníci s rybami.
Za zmienku stojí, že na Vydrici vzniklo prvé kníhkupectvo Benedict a Dollé. Dovtedy si kníhviazači a predavači obrazov nosili tovar z lipských jarmokov a predávali ho v Prešporku. Dnes má mesto desať kníhkupectiev a šesť spojených s predajom hudobnín. V celej krajine, ba aj za jej hranicami si získalo slávu vydavateľstvo Karl Stampfel (predtým C. F. Wigand) na Sedlárskej (Deákovej) ulici.
Protestanská chlapčenská škola
V roku 1762 bola na Vydrici základná protestantská chlapčenská škola Jána Kristiána Plankenberga. Po ňom v nej vyučoval do roku 1770 Ján Chrastina, známy veršovník a improvizátor. On zostavil aj chronostikon nad hlavným vchodom Vodnej kasárne. Po ňom bol do roku 1772 učiteľom Jakub Putzkeiler, potom nastúpil Daniel Sckenkel.
Do roku 1769 bola škola v Köllernekovom, po roku 1769 v Lelovitsovom dome. Počet žiakov (chlapcov i dievčat) bol 70 - 90. Na Vydrici sa nachádza prešporská pobočka Spolku uhorských pracovných invalidov a dôchodcov. Cieľom spolku je doživotne podporovať robotníkov, ktorí sú práceneschopní buď pre starobu, alebo pre pracovný úraz, a pomáhať vdovám a sirotám členov spolku.
(Nabudúce Jiringerova ulica.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
