ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
V tých dobách stála pri jednom z takýchto ramien v tesnej blízkosti mestského opevnenia rybárska osada. Všetci jej obyvatelia boli rybármi. Predaj rýb Bratislavčanom zabezpečoval veľké bohatstvo. A stalo sa, že obyvatelia bohatej rybárskej osady spyšneli a ich lakomstvo a chamtivosť nemali páru.
Neposlúchli žobráka
V tých časoch platil pre všetkých obyvateľov najmä dunajského poriečia nepísaný zákon, podľa ktorého bolo počas Vianoc zakázané loviť živočíchy, teda aj ryby. Práve pyšní rybári sa rozhodli tento zákon nerešpektovať. Vtedy sa v osade objavil žobrák, ktorý ich od úmyslu odrádzal. Rybári žobráka vyhnali z osady, vzali siete a sekery a pobrali sa k Dunaju. Bol Štedrý deň.
Siete boli preťažené úlovkami
Hladinu Dunaja pokrývala silná vrstva ľadu. Rybári doň vysekali prieruby. V okolí rozložili vatry a čakali, kým svetlo priláka ryby. Siete sa o chvíľu naplnili bohatým úlovkom. Keď spotení muži ťahali siete, spod nôh začuli čudné zvuky. V ľade vznikla trhlina a v nej sa objavila prečudesná ryba. Mala zvráskavenú kožu ako kôra starého stromu. Koža bola zelená, kde-tu sa na nej ligotali akoby kúsky striebra či zlata. Ryba prehovorila ľudským hlasom a rybárom vyčítala bezbožné počínanie. Povedala im, že trest ich neminie.
Chceli chytiť kráľovnú rýb
Jeden z rybárov, ten najodvážnejší surovec, zaťal sekerou do ryby a vyzval ostatných, aby ho nasledovali. Vraj to bude ich najväčší úlovok, ktorý im prinesie peniaze. A tak všetci schytili sekery a chystali sa ich zaťat do obrovskej ryby - kráľovnej dunajských rýb. Ryba nečakala a ponorila sa pod ľad. Ten v okamihu popraskal. Cez trhliny začali striekať gejzíry vody, ktoré zasiahli celú rybársku osadu. Vo vlnách našli smrť nielen obyvatelia, skaza postihla aj domy, ba i malý kostolík so zvonom.
Duše mal očistiť záprah bielych volov a zvon
Bratislavčania sa o tejto katastrofe dozvedeli od biedneho žobráka. Povedal, že hriešnym rybárom nemôže nikto pomôcť. Iba zbožný odvážlivec môže očistiť od hriechov ich duše, ak príde so záprahom dvoch bielych volov. Zvieratá nesmú mať na tele ani najmenšiu škrvnku inej farby. Odvážlivec musí prísť na miesto bývalej osady, volom priviazať okolo krkov mocný povraz a s druhým koncom povrazu v rukách musí vstúpiť do vody. Tam nájde zvon, o ktorý povraz priviaže. Potom vyjde z vody a bez jediného slova pohne voly, aby zvon vytiahli z vody. Zvon treba zavesiť na niektorú kostolnú vežu. Jeho hlahol sníme z utopených rybárov a ich rodín hriechy.
Zvon už nikto nehľadal
Veľa vody pretieklo korytom Dunaja, kým sa našiel bezúhonný muž. Ten sa rozhodol nájsť potopený zvon. Riadil sa žobrákovými pokynmi. Zvon vo vode našiel, keď ho však voly ťahali z vody, odvážlivec si s úľavou vzdychol: „Chvalabohu." Len čo to vyriekol, povraz sa pretrhol a zvon spadol späť do Dunaja.
Neskôr vraj niektorí Bratislavčania na Štedrý deň z diaľky začuli zvonenie. Žiaľ, ani jeden z nich nemohol vierohodne potvrdiť svoje slová. Vari aj preto sa už nikto nikdy nepokúšal potopený zvon z vody vytiahnuť.
IGOR JANOTA
