Bratislava bola v minulosti sídlom ostrihomského arcibiskupa, ktorý úradoval v terajšom Primaciálnom paláci. V čase protireformácie prišli do hlavného mesta viaceré cirkevné rehole, ako napríklad jezuiti, trinitári, milosrdní bratia či alžbetínky. Cirkevným centrom evanjelikov sa stala štvrť v okolí Palisád.
Gotický ráz mesta sa zmenil v 17. a 18. storočí, keď vo vnútornej časti postavili viacero barokových kostolov.
V najväčšej sakrálnej stavbe mesta, ktorou je Dóm sv. Martina, je na stene pamätný nápis s menoslovom korunovaných panovníkov, ich kráľovských manželiek a dátumom korunovačných obradov. Počas štyroch storočí, v rokoch 1563 až 1830 Bratislava zažila devätnásť korunovácií - bolo to desať kráľov, osem kráľovien a jedna panovníčka - Mária Terézia.
Korunovácia bol posvätný a slávnostný obrad nastolenia nového panovníka, počas ktorého mu odovzdali výsostné znaky uhorskej kráľovskej moci - na hlavu mu položili svätoštefanskú korunu. Panovník prevzal žezlo, krajinské jablko a odeli ho do brokátového korunovačného plášťa svätého Štefana a tiež ho opásali korunovačným mečom.
V Dóme prebiehal v nedávnej minulosti rozsiahly archeologický výskum, ktorý odkryl okrem hrobov aj murivá staršieho pôvodného objektu. V Kostole sv. Filipa Jakuba v Rači v lete dokonca objavili starobylé fresky z gotického a z ranogotického obdobia. Vzácne nástenné maľby pochádzajú z 13. storočia, teda z obdobia, keď kostol postavili. Najstaršia maľba predstavuje umučenie Ježiša Krista. Na mieste objavili aj ďalšie zaujímavosti, zamurované okná či ukryté stredoveké výstupy na chór. My vám prinášame pohľad do histórie piatich bratislavských kostolov.
Kostol Zvestovania - františkáni, Františkánske námestieFrantiškánsky kostol je najstarším kostolom v Bratislave. Nachádza sa pod ním aj krypta, kde sú pochovaní františkáni a hodnostári Bratislavy.
Kostol a kláštor františkánov bol komplexom obytných a sakrálnych stavieb, ktorý spolu so záhradou vypĺňal väčšiu časť východného bloku terajšieho Františkánskeho námestia. Pôvodná budova františkánov, ktorí sa v Bratislave usadili už v trinástom storočí, sa nezachovala. Kostol začali stavať v prechodnom románsko-gotickom slohu okolo polovice 13. storočia a pri vchode sa dá vidieť zlomok pôvodného portálu. Dostavali ho v roku 1297 v gotickom slohu. Neskoršie zemetrasenia veľmi poškodili kostol aj kláštor a spôsobili pád pôvodnej gotickej klenby lode.
Františkánsky kostol patril medzi významné miesta bratislavských korunovačných slávností.
Novokorunovaný kráľ peši prešiel z korunovačného Kostola Sv. Martina do františkánskeho kostola, kde pasoval nových Rytierov Zlatej ostrohy. Išlo o starobylý obrad, ktorý do Bratislavy preniesli zo Stoličného Belehradu. V stredoveku tu dokonca volievali richtára.
Omše
24. december
o 22.00 - v maďarskom jazyku
o 24.00 - polnočná omša
25. december
o 9.00 - v maďarskom jazyku
o 10.30 - v slovenčine
o 12.00 - v slovenčine
o 16.30 - pre nepočujúcich
o 18.30 - v slovenčine
26. december
o 9.00 - v maďarskom jazyku
o 10.30 - v slovenčine
o 12.00 - v slovenčine
o 16.30 - pre nepočujúcich
o 18.30 - v slovenčine
31. december
o 15.00 - v slovenčine
o 17.00 - v maďarskom jazyku
1. január
o 9.00 - v maďarskom jazyku
o 10.30 - v slovenčine
o 12.00 - v slovenčine
o 16.30 - pre nepočujúcich
o 18.30 - v slovenčine
Dóm sv. Martina, Kapitulská ulicaNajväčší kostol v Bratislave začali stavať v roku 1221 v románskom slohu na mieste staršieho farského románskeho Kostola sv. Salvatora. Neskôr bol Dóm sv. Martina barokizovaný.
Na trojloďový chrám sa premenil počas 14. storočia a vysvätili ho až v ďalšom storočí. Keďže Dóm bol postavený na mieste starého cintorína, tradícia pochovávania sa tu zachovávala až do 19. storočia, akurát že sa preniesla pod zem. Z kaplnky sv. Anny vedú schody do hĺbky šesť metrov. Tu v tmavých katakombách odpočívajú významné cirkevné osobnosti, šľachtici, a okrem iných aj autor prvého slovenského románu Jozef Ignác Bajza.
Dóm je bývalé korunovačné miesto viacerých uhorských panovníkov. Korunovali tu i Máriu Teréziu, Jozefa I. a Leopolda I.
Počas povodní vo vnútri Dómu svätého Martina spadla veľká kamenná socha sv. Jána Nepomuckého, ktorý je patrónom proti povodniam. Akoby držal ochrannú ruku nad Bratislavou a keď voda ustupovala, padol vyčerpaný a rozbil sa. Sochu teraz reštaurujú.
Dóm sv. Martina je nielen najväčšou gotickou stavbou v Bratislave, ale bol vyhlásený aj za národnú kultúrnu pamiatku a pred rokom po ročných prípravných prácach spustili jeho ilumináciu, čím sa zaradil medzi dominanty nočnej panorámy mesta.
Kostol Navštívenia Panny Márie - milosrdní bratia - Námestie SNP 11
Barokový Kostol Navštívenia Panny Márie so šiestimi oltármi bol postavený v roku 1784 a je súčasťou celého kláštorného komplexu vrátane nemocnice.
Prípravy na začatie výstavby trvali od roku 1669 a o tri roky neskôr sa už mohli milosrdní bratia usadiť na okraji mesta. Aj keď sa v súčasnosti stavba nachádza priamo v centre, kedysi bola táto časť ešte za Bratislavou a nachádzali sa tam len lúky. Keď rozostavaný kostol zničil turecký vpád, finančné prostriedky na jeho dokončenie sa našli v neobvykle krátkom čase. V tejto súvislosti sa spomína najmä pomoc dobrodinca Maholániho, ktorý má vnútri pamätnú tabuľu, za ktorou sa pravdepodobne ukrýva jeho hrobka.
Pacienti zo začiatku do kostola nechodili, lebo vo veľkej ošetrovateľskej hale, ktorá je v súčasnosti vstupnou halou do nemocnice, bol oltár, takže mali omšu priamo v nemocnici.
V kostole sa nachádza ikona Panny Márie (na snímke) , ktorej vek nikto presne nepozná, lebo sa pri poslednom maľovaní stratila dokumentácia. Pod ikonou je socha Panny Márie Lurdskej. Zaujímavosťou je, že v Bratislave žije jeden pán, ktorý tvrdí, že má 97 rokov. Pravidelne chodieva do tohto kostola a vraví, že si pamätá, že práve táto socha bola kedysi na Hlbokej ceste. Keď tam dávali novú sochu, túto vraj preniesli k milosrdným. Svoje miesto mala v záhrade, ktorá dnes však už ku komplexu nepatrí.
Na opačnej strane bol krásny obraz ukrižovania Ježiša, ktorý sa pred piatimi rokmi stratil a teraz je tam socha sv. Richarda Pampuriho, jediného lekára v Bratislave vyhláseného za svätého.
Omše
8.00 - verejnosť
18.00 verejnosť
+ pacienti
Sviatky
24. 12. o 8.00 nebude
v kostole, ale
vo vstupnej hale
25. a 26. 12. o 9.30
27. 12. o 8.00
Modrý Kostol sv. Alžbety - Bezručova ulica V obľúbenom Modrom kostolíku sa za rok zosobáši najviac párov z celej Bratislavy. Svadieb tu býva viac ako tristo do roka. Jeho vysokú popularitu si nevie vysvetliť dokonca ani dekan Bratislavy Ján Formánek.
Keď v roku 1907 uplynulo sedemsto rokov od narodenia svätej Alžbety, mali byť svätoalžbetínske oslavy korunované výstavbou nového bratislavského kostola, ktorý by bol zasvätený práve jej. Pri železnom moste cez Dunaj a pri mestskej železničnej stanici vznikla nová štvrť. V tejto štvrti sa stavalo kráľovské katolícke gymnázium (dnešné Gymnázium Grösslingova), v ktorom mala byť malá kaplnka pre študentov.
Dokument pre základný kameň zostavil profesor gymnázia Jozef Volken. Na preparovanej koži je v prostriedku obraz sv. Alžbety, vpravo plán nového kostola, vľavo obraz gymnázia a v pozadí silueta korunovačného Dómu sv. Martina. Nad obrazmi je ornament so slovami: „Zlož si klobúk, smrteľník, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté."
Modrý kostolík je postavený z betónu. Na priečelí nad hlavným vchodom je talianska mozaika zobrazujúca sv. Alžbetu, nad ňou je symbol eucharistickej obety kalich s hostiou. Stavba má kupolovú vežu zakončenú apoštolským dvojkrížom.
V zadnej časti je chór, ktorý postavili na stĺpoch s dórskymi hlavicami.
Omše
všedný deň 7.00, 18.00
sviatky 8.00, 9.00, 10.00, 12.00, 18.00
