. Deti sa nebáli ani kamery vox populi, len dopoludnia si ich pred ňu sadlo aspoň dvadsať.
„Mohli by ste vysielať večerníčky a aspoň jeden diel Pokemonov, Asterixa a Dereš,“ posťažovalo sa asi desaťročné dievčatko. Chalani zase žiadali, aby televízia vysielala viac futbalu, hlavne z prípraviek. Ďalší chceli v Dúbravke stále kolotoče, cirkus a dobré znamky. Pred kameru si niektorí malí Dúbravčania sadli aj dva-trikrát, veď konečne mohli vyjadriť svoj názor.
Po sladkostiach a večerníčkoch sa najčastejšie, prekvapujúco, sťažovali na mestskú políciu. Vraj by mala dávať pozor na detské ihriská, aby ich nikto neničil a kontrolovať opilcov, aby nevykrikovali pod oknami a nerozbíjali fľaše. V miestnosti s vox populi stál aj jeden mestský policajt, ktorý sa na poznámkach detí očividne dobre zabával. Dotkla sa ho len poznámka dospeláka Ivana, podľa ktorého by mali policajti jazdiť na bicykloch, lebo by sa vraj rýchlejšie dostali aj tam, kde autom nemôžu.
My len čakáme, kým prejdeme pod štátnych, tí majú väčší rozpočet aj kompetencie,“ povedal policajt. Prítomných o svojej práci však najlepšie presvedčil, keď za ním o chvíľu prišiel kolega, aby ho išiel vystriedať a hliadkovať von. „A čo tam mám robiť?“ „Nič, len sa tak prechádzaj.“ (haj)
