Článok pokračuje pod video reklamou
Primátor Andrej Ďurkovský spolu so svojimi námestníkmi bilancovali rok 2003. Verejnosti tak predstavili desať najdôležitejších rozhodnutí a realizácií v tomto roku. Zároveň označili aj šesť najväčších problémov roka. Týmto ponúkame možnosť našim čitateľom reagovať na udalosti či problémy roka 2003, ktoré predstavilo vedenie mesta. Myslíte si, že práve tieto udalosti či problémy sú pre mesto a obyvateľov najdôležitejšie? Vaše názory mailujte na adresu ingrid.drozdikova@sme.sk alebo faxujte na číslo 59 23 36 60.
Rozhodnutie o realizácii dopravného systému MHD
Poslanci mesta rozhodli o tom, že nosný systém bude založený na báze koľajovej dopravy. Prvou etapou bude budovanie koľajovej trate do Petržalky. Definitívne sa tak odložil variant tzv. ľahkého metra, na ktoré počas minulých 20 rokov pripravovala projektová dokumentácia. Časť dokumentácie sa bude dať využiť aj pre koľajový systém.
Príprava výstavby v podhradí
Po dlhoročných diskusiách sa mesto konečne rozhodlo spracovať územný plán zóny podhradie. Týmto krokom presne zadefinuje podmienky jeho zástavby. Architekti mesta a mestskej časti Staré Mesto spolu s pamiatkarmi a ochranármi vypracovali návrh zadania pre vypracovanie tejto zonálnej dokumentácie. Celkom sa budú riešiť štyri úseky podhradia - Vydrica, kúrie, Zuckermandel, nábrežie. Výškové dominanty v tejto oblasti nebudú. Najprísnejšie požiadavky z hľadiska ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkovo chráneného územia odporúča návrh zadania uplatniť v sektore kúrií. S návrhom však nesúhlasil Pamiatkový úrad. Posledné mesiace sa preto pracovalo na kompromise, o podobe podhradia rokovali investori, pamiatkari a zástupcovia mesta. Kompromisný výsledok ešte verejnosť nevidela.
Vylepšenie vzťahov s mestskými časťami
Vzťahy medzi mestom a mestským časťami za čias bývalého primátora Jozefa Moravčíka bývali často konfliktné. Moravčík často prekvapil starostov návrhmi, o ktorých vopred nevedeli.
Medzi takého akcie patrili zmena prerozdelenia podielových daní medzi mesto a mestské časti v prospech mesta či návrh zákona o Bratislave. V ňom Moravčík presadzoval tzv. centrálny model Bratislavy - silný magistrát - slabšie mestské časti.
Primátor vzťahy so starostami urovnáva, na podielové dane doteraz nesiahol a zúčastňuje sa tiež miestnych zastupiteľstiev.
Výkon práv akcionára vo vodárenskej spoločnosti
Bratislava je s viac ako 59 percentami majoritným akcionárom v Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Úlohy hlavného akcionára sa mesto ujalo hektickým spôsobom, keď do deväťčlennej dozornej rady dosadilo päť zástupcov mesta. Medzi zvyšných členov rady patria traja zástupcovia zamestnancov a zástupca Fondu národného majetku. Dnes je situácia v rokovaní s vidiekom iná, uvažuje sa aj o rozšírení počtu členov dozornej rady a predstavenstva o zástupcov minoritných vlastníkov. Vodárenská spoločnosť ako prvá začala reálne fungovať s novým manažmentom.
Schválenie Programu a priorít
rozvoja mesta na roky 2004 - 2006
Základné priority rozvoja sa rozdelili do štyroch oblastí - doprava, bývanie, bezpečnosť a rozvoj mesta, na zastupiteľstve pribudlo ešte školstvo.
Investície do konkrétnych akcií, ktoré materiál obsahoval, sa pohybovali na úrovni deviatich miliárd korún (mesto ročne hospodári s desiatimi miliardami korún). Počíta sa so zdrojmi z Európskej únie, s pomocou súkromnej sféry. Úver zatiaľ do úvahy nepripadá.
Do oblasti dopravy by sa v rokoch 2004 až 2006 podľa materiálu malo investovať viac ako sedem miliárd korún, do oblasti bezpečnosti by malo ísť 71 miliónov, na bývanie 621 miliónov a do rozvoja mesta 491 miliónov korún.
Vznik stránkového pracoviska na magistráte
Od septembra všetky úradné priestory magistrátu mesta nahradil pre občanov servis Front office na Primaciálnom námestí a vstup do budov magistrátu je len pre zamestnancov. Pracovisko poskytuje informácie a služby spojené s administratívnym vybavovaním v 15 rôznych odboroch. Ľudia tu okrem informácií získajú tlačivá, môžu absolvovať rokovania a konzultácie, vybaviť si osvedčenie podpisu, podať sťažnosť či zaplatiť správne poplatky. Bezproblémový prístup na pracovisko majú aj vozičkári.
Organizácia návštevy pápeža Jána Pavla II.
Mesto malo jeden z rozhodujúcich podielov na bezproblémovom priebehu oficiálnej návštevy pápeža. Do organizácie návštevy dalo okolo 23 miliónov korún
Zlúčenie Mestského kultúrneho strediska, Parku kultúry a oddychu a Bratislavskej informačnej služby do jednej organizácie, personálne výmeny na postoch šéfov v Mestskej polícii a Mestských lesoch, zvolenie mestského kontrolóra
Mestskej polícii od júna šéfuje žena, právnička Zuzana Zajacová (na snímke) . Zajacová kladie dôraz aj na prevenciu kriminality. Bratislava má tak takmer po piatich rokoch riadne zvoleného kontrolóra, v máji sa stala kontrolórkou Katarína Kalasová. Z postu riaditeľa Mestských lesov odišiel Pavol Sečkár po tom, ako sa zistili nezrovnalosti v účtovníctve. Jedným z argumentov zlúčenia troch organizácií bolo aj to, že organizácie čakajú na peniaze od mesta a nevedia si ich zohnať.
Podpis úverovej zmluvy o refinancovaní dlhu mesta
Mesto vyriešilo svoju zadlženosť úverom vo výške troch miliárd korún v eurách na dobu päť rokov od Istrobanky. Odklad prvej splátky istiny bude minimálne jeden rok. Splácať sa bude polročne. Mesto dostalo úver bez ručenia. Týmto mesto zakončilo etapu riešenia zadlženosti, čím si vytvorilo predpoklady pre vypracovanie medzinárodného ratingu a tiež možnosti financovania rozvojových programov z tretích zdrojov.
Rekonštrukcia električkových tratí na Mostovej ulici, Štúrovej ulici, Karloveskej radiále.
Rekonštrukcia električkovej trate, do ktorej mesto dalo 60-miliónov korún, by mala zabezpečiť odhlučnenú prevádzku električiek a tým aj zlepšenie podmienok pri koncertoch v Redute. Táto rekonštrukcia je najdlhšou od roku 1996, v rámci nej sa upravilo 600 metrov trate.
Generálny riaditeľ Dopravného podniku Bratislava, a. s., Ján Zachar povedal, že zhoršovanie stavu električkovej trate sledujú už od roku 1995. V roku 2000 museli znížiť maximálnu rýchlosť električiek v tomto úseku na 10 kilometrov za hodinu.
Problémy podľa magistrátu
1. Deficit vo výške 280 miliónov korún v rozpočte na rok 2004 .
Deficit spôsobili zmeny pri schvaľovaní štátneho rozpočtu.
2. Problémy s financovaním školstva.
Problémy vznikli s prechodom kompetencií v oblasti školstva na samosprávu. Štát totiž školy nedofinancoval.
3. Nekvalitná rekonštrukcia Mudroňovej ulice.
Rekonštrukcia ulice sa začala v auguste 2001. Mesto vyšla na viac ako 80 miliónov korún, obnovoval sa povrch vozovky a siete. Mesto však stavbu odmietlo od dodávateľa prevziať pre nezrovnalosti na povrchu cesty.
4. Prevod teplární.
Ešte vo februári tohto roka požiadalo šesť miest, medzi nimi aj Bratislava, o bezodplatný prevod 100 % akcií teplárenských podnikov do svojho vlastníctva. Minister hospodárstva Pavol Rusko však rozhodol o tom, že štát predá väčšinový balík akcií strategickému investorovi. Mestá by namiesto 100 % mohli získať 49 %.
5. Dopravný režim počas výstavby mosta Košická.
V septembri sa začalo v okolí Košickej ulice s výstavbou piateho mosta. Stavebné práce sprevádzali rozsiahle obmedzenia v doprave. Tie obyvateľov okolia prekvapili. Verejnosť bola totiž o obmedzeniach informovaná neskoro. Primátor za nedostatočné informovanie obvinil investora stavby Metro, a. s.
6. Zvýšenie cien cestovného.
Od 1. mája platia cestujúci za desaťminútový lístok 14 korún, za tridsaťminútový 16 korún a hodinový 20. Zvýšenie sa najmenej dotklo ročného cestovného lístka. Zvyšovanie cien bolo reakciou na zmeny v cenách energií, DPH a zohľadňovalo infláciu. Zvýšenie cien však pokladňu dopravného podniku podľa očakávania nenaplnilo. Vozidlá MHD totiž opustilo asi 2 % cestujúcich. Tí začali zrejme využívať automobilovú dopravu.
