Vydrica
Starobylá ulica vedie od Rybného námestia po Podhradské nábrežie a je najvýznamnejšou ulicou tejto mestskej časti. Ešte v nedávnych desaťročiach ju nazývali Veľká Vydrica, pod týmto menom sa vyskytuje aj na Halácsyho veľkej mape mesta z rokov 1849 - 1850. Toto pomenovanie mestská rada 28. júla 1879 zrušila a zjednodušila ho na Vydricu.
Meno dostala podľa potoka Vydrica, ktorý pramení medzi Račou a Borinkou a medzi Karlovou Vsou a Prešporkom vteká do Dunaja. Meno sa rozšírilo aj na kedysi neobývané územie.
Zuckermandl bol voľakedy tiež vydrickým územím. Patril doň aj tzv. Fudlucken, dnešná Medzierka. Všetko, čo sa rozprestieralo od dnešného Rybného námestia po Mlynskú dolinu aj ďalej, bolo voľakedy Vydricou. Na rytine z roku 1574 naozaj vidíme Vydricu od Rybného námestia po Vodnú vežu.
Kráľovská ulica
V daňovom registri z roku 1379 figuruje Vydrica pod menom Wedroczea. Jej obyvateľov chránili pred nečakaným útokom nepriateľa obranné hradby a palisády a drevený most ju spájal s územím za mestskými hradbami. Už v listine kráľa Žigmunda zo 17. marca 1390 sa spomína ako zaľudnená ulica a kráľovská ulica.
Kráľ týmto dekrétom na žiadosť prísažných mešťanov Jakuba Venturu, Mikuláša Plikindihela a Jána Fogensbergiho vyníma túto mestskú časť spod právomoci Hradu (Jure Castri) a spája ju s mestom.
O jej dávnom zaľudnení svedčí aj to, že už v roku 1380 sa spomína vydrická škola. V mestskej pozemkovej knihe z roku 1439 sa tiež uvádza ako ulica. Z listiny kráľa Ľudovíta I. z 9. júna 1349 vyplýva, že prešporskí mešťania súrodenci Zentalovci mali majetky na Vydrici, kráľ ich oslobodil od daní z majetkov v Héte, na Vydrici a v Lamači.
Ešte častejšie sa spomínajú majitelia domov na Vydrici (auf der Weidricz) v testamentoch z 15. a 16. storočia; boli medzi nimi aj Nizozemci a Flámovia. Podľa mestskej pozemkovej knihy z roku 1439 Mikuláš a Ján Meixnerovci sú totiž majiteľmi domov na Reichardovej (Rajskej) ulici a na Vydrici. Ján vlastní okrem toho aj vinice. Wolf Walich je takisto majiteľom domu na Vydrici.
(Nabudúce Vydrické mlyny a prvé kníhkupectvo.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
