Aby veksláci, ktorých je pred Tescom dosť zarobili, uchyľujú sa k podvodom. Preto jedinou ochranou pred zbytočným rizikom je meniť svoje peniaze v zmenárňach. FOTO SME – PAVOL MAJER
Honba za tuzexovým tovarom z čias filmu Bony a klid, keď vám veksláci pod rukou zohnali bony na vytúžené americké žuvačky alebo džínsy, je už dávno preč. Veksláci však zostali. Aj napriek tomu, že dnes sa dajú valuty meniť podľa chuti a hrúbky peňaženky v ktorejkoľvek z nespočetných štátom certifikovaných zmenární, ktoré ponúkajú pomerne výhodné kurzy, často aj bez manipulačných poplatkov.
Viac či menej nápadných mužov promenádujúcich sa v Bratislave všade tam, kde je aká-taká šanca naraziť na turistov alebo našincov vracajúcich sa z cudziny, akoby skôr pribudlo. Pomalá chôdza, ruky preložené za chrbtom alebo pri uchu mobilný telefón, zbystrenie pozornosti, keď sa blíži polícia, to je stručný popis dnešných metropolitných kšeftárov s valutami.
Podľa hovorkyne bratislavskej polície Marty Bujňákovej možno ich počínanie kvalifikovať ako priestupok na úseku podnikania, priestupok proti majetku, do úvahy pripadá aj neoprávnené obchodovanie s devízovými hodnotami, takzvaný devízový zákon.
Neukradneš, nezarobíš
Mohlo by ísť aj o trestný čin krádeže a podvodu, v horšom prípade trestný čin lúpeže.
Základným pracovným princípom ľudí, ktorí menia valuty na ulici, je ponúknuť lepší kurz, ako v zmenárni. Pouličné kšefty by inak stratili zmysel. Najčastejšie ponúknu stred medzi nákupnou a predajnou cenou valút. Nie je ťažké si všetko spočítať. Napríklad za 1000 amerických dolárov sľubuje vekslák o 1200 korún viac, ako v zmenárni. Zdanlivo iracionálne – akoby chcel dať zarobiť druhým na svoj úkor. Zdanie však klame, nie je to ľudomilstvo.
Ako typický príklad môže poslúžiť skúsenosť študenta ekonómie Martina. Celé minulé leto pracoval v Nemecku, domov sa vrátil so slušným zárobkom v markách. Hneď, ako vystúpil z klimatizovaného autobusu na Mlynských Nivách, pristúpil k nemu chlap a ponúkol mu veľmi výhodný kurz. Získal by na tom ďalších 2000 korún. Martin súhlasil. Ukázal peniaze a vekslák urobil to isté.
„Celý čas sa nervózne obzeral a utrúsil niečo o polícii. Znepokojilo ma to. Vedel som, že je to nezákonné, ale peniaze navyše boli lákavé,“ hovorí Martin.
Nasledovalo to, čo mnohokrát predtým. Vekslák dal v umelo vyvolanom chvate prepočítať Martinovi peniaze stočené do ruličky a sám prepočítaval marky. Zrazu sa strhol a povedal, že ide polícia a že musí rýchlo zmiznúť.
„Za pár sekúnd sa po ňom zľahla zem. A ja som sa radšej tiež pobral preč, aby neboli nepríjemnosti. Keď som si potom prepočítal svoj obnos, bolo tam asi len 60 percent z toho, čo som mal dostať. Takto som prišiel skoro o polovicu zarobených peňazí a vekslák si dal niekde na môj účet pekne drahú večeru,“ zakončil svoj príbeh Martin.
Ako kúzelníci
Veľa svedectiev ľudí, ktorí prišli do styku s vekslákmi, sa podobá ako vajce vajcu: Vekslák využije moment prekvapenia a šikovné kúzlo, pri ktorom v sekunde vymení celú kôpku bankoviek, alebo časť odoberie, alebo z päťstoviek uberie a stoviek pridá. Faktom je, že väčšina z tých, ktorí menili priamo na ulici, bola podvedená. Rôznila sa len technika, akou sa to stalo. Niektorí dostali do ruky namiesto bankoviek papieriky. Polícia eviduje aj falošné peniaze.
Existujú aj takí, čo sa nechali napáliť viackrát.
Jaro chodí pracovať do cudziny a raz ho už podviedli. Pred obchodným domom Tesco prišiel o dve tisícky. Povedal si, že druhýkrát si dá obrovský pozor.
„Prišiel som pre istotu aj s kamarátom. Štyri oči viac vidia. Vekslák mi kládol na ruku bankovku po bankovke – päťstovky, dvestovky, stovky – bolo to v poriadku. Tak som mu dal svoje valuty a on sa rýchlo stratil. Keď sme peniaze pre istotu prepočítavali, nemohol som uveriť. Nechápem, ako to dokázal, ale chýbali štyri päťstovky. Sú to majstri v zlom vydávaní.“
Bratislavskí policajti o vekslákoch vedia a poznajú ich praktiky. Marta Bujňáková tlmočí stanovisko policajtov jednoznačne: „Veksláci predstavujú pre občanov skutočné nebezpečenstvo, pretože aby zarobili, musia sa uchyľovať k podvodom. Preto jedinou ochranou pred zbytočným riskom, je meniť svoje peniaze v zmenárňach. Treba jednoducho ignorovať všetky naoko lákavé ponuky.“
Najlepšie miesta – Mlynské Nivy, Hlavná stanica, supermarkety
Bratislava je cieľovou stanicou všetkých medzinárodných tranzitných liniek smerujúcich na Slovensko. Prvé miesto, na ktorom sa veksláci objavia, sú teda autobusové a vlakové stanice. Podľa Marty Bujňákovej je miestom číslo jeden stanica Mlynské Nivy. Za deň sa tam objaví niekoľko desaťtisíc ľudí.
Cudzincov i domácich, ktorí prichádzajú zo zahraničia medzinárodnými linkami, oslovujú takzvaní veksláci. Po nástupišti pritom neustále prechádzajú strážnici z bezpečnostnej služby, ktorú si na Mlynských Nivách špeciálne najali.
Nie je ťažké rozpoznať veksláka. Keď prichádza hliadka, vždy spozornie a tvári sa nenápadne. Len tak sa prechádza po nástupišti alebo posedáva na lavičke a čaká na príchod medzinárodného autobusu.
Miestom číslo dva je Hlavná stanica. Hovorca železničnej polície Jozef Búranský znepokojený nie je. Tvrdí, že železničná polícia „problém vekslákov sleduje“. Podľa neho majú bezpečnostné zložky celú stanicu pod kontrolou. „Hliadky kontrolujú všetky podozrivé osoby, takže veksláci nemajú šancu realizovať sa.“ Jeden a pol roka dozadu neevidujú žiaden prípad načierno menených valút.
Na vekslákov môže človek naraziť aj na ostatných staniciach. Logicky aj pred lepšími hotelmi. Na túto tému bol ochotný sa vyjadriť len riaditeľ hotela Kyjev, susediaceho s obchodným domom Tesco. Riaditeľ Dušan Macek má ako hotelier 27-ročnú skúsenosť s vekslákmi a postavičkami z podsvetia. Tvrdí, že problém vekslákov sa hotelierov netýka priamo, ale dá sa tu hovoriť o znepríjemňovaní života.
„Keďže do hotela prichádza mnoho zahraničných hostí, dávame si záležať na tom, aby sme každému zrozumiteľne vysvetlili, že meniť by mali len v zmenárňach. To je všetko, čo sa dá urobiť. Ostatné je na policajtoch a štátnej správe. To je však problém, lebo štátna polícia nedokáže, alebo z nejakých dôvodov nechce urobiť s týmito skupinami poriadok.“ Žiaden vekslák si podľa riaditeľa Maceka ešte nikdy nedovolil prísť na recepciu a ponúkať priamo tam svoje „služby“.
Marta Bujňáková navyše upozorňuje, že podľa zistení polície sa veksláci pohybujú aj v okolí všetkých bratislavských supermarketov.
Pred Tescom pred očami policajtov
Asi najviac na očiach je pasáž pred obchodným domom Tesco na Kamennom námestí. Muži v športovom oblečení, zásadne bez nákupných tašiek, oslovujú okoloidúcich.
Mnohým chodcom nejde do hlavy, že hliadkujúci policajti tolerujú prítomnosť vekslákov a dokonca niekedy s nimi prehodia pár slov. Policajt postávajúci v blízkosti veksláka, ktorý sa snaží zlákať okoloidúceho, je denne sa opakujúci úkaz. Vyznieva to paradoxne. Oslovili sme preto riaditeľa Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto – Východ Jozefa Vettera. Pod jeho pôsobnosť patrí aj okolie Tesca.
„Verejnosť to možno vníma tak, že moji ľudia si s vekslákmi tľapkajú po ramenách. Mýlia sa. Ide o nutnú komunikáciu, akou je dohováranie, odhováranie a výzvy o opustenie priestoru. Oni to nerešpektujú.“ Jozef Vetter hovorí, že veksláctvo sa ťažko dokazuje. Jedine priamo pri čine a pri aktívnej spolupráci ich obetí s políciou.
Zapríčiňuje to aj súčasná legislatíva, ktorá zväzuje policajtom ruky. Veksláci naďalej drzo operujú pred očami policajtov. Niekedy sa pokúšajú intrigovať proti aktívnejším hliadkujúcim policajtom. „Niekoľkokrát sa pokúsili vrhnúť na mojich ľudí podozrenie z úplatkárstva, ale obvinenia boli nepodložené. Bratislavská polícia sa snaží riešiť tento problém.“ Policajti môžu účinne zasiahnuť len vtedy, keď vekslák práve vymieňa peniaze. V tom prípade je však podľa práva vinný i občan, ktorý takto „obchoduje“.
Oklamaní a podvedení potom až na pár prípadov na políciu neprídu. Buď sú presvedčení, že peniaze už nikto nevypátra, alebo majú strach z postihu.
Policajti na útvar predvádzajú podozrivé osoby, obvinia ich z obťažovania chodcov. Ide však len o priestupok, čo vekslákov z ulíc neodstráni. Jediná schodná cesta vraj je neobchodovať s nimi, aby prišli o klientov.
PAVOL REMIAŠ ml.
