Multikiná v obchodných centrách AuPark a Polus berú divákov klasickým kinám. Tie sa dostávajú do finančných problémov, hoci ešte na začiatku 90-tych rokov prežívali svoj najväčší boom. „Multikiná majú veľké plátna, pohodlné sedenie, špičkové technické vybavenie. Väčšina klasických kín by potrebovala rekonštrukciu. V multiplexe divák nájde širokú ponuku filmov a môže prísť prakticky kedykoľvek. V neposlednom rade návšteva multiplexov a nákupných stredísk patrí k moderným trendom súčasnosti," odpovedala na otázku, čím priťahuje divákov multikino v AuParku riaditeľka Palace Cinemas Andrea Baisová.
Podľa Ernesta Húsku z distribučnej spoločnosti Bioscop, problémom klasických kín je aj žánrová nevyprofilovanosť. „Všade ponúkajú divákovi tie isté filmy," hovorí. Spoločnosť Bioscop prevádzkuje kino Mladosť, filmové kluby Múzeum a Galéria (spoločne so SNG), kiná Nádej v Rači a Zora v Trnávke.
„Darí sa im rôzne. Kino Nádej sa do roka bude musieť zmeniť na polyfunkčný priestor, ktorý sa bude využívať aj na iné účely, pretože ako kino sa neuživí. Kino Mladosť je zase špecifické. Má deväťdesiatročnú tradíciu a je v historickom centre. Okrem toho je to žánrovo vyprofilované kino, zamerané na európsku kinematografiu a má svoje vlastné publikum. V celkom dobrej situácii je FK Múzeum, ktorý funguje v Starej radnici," hodnotí situáciu Húska.
Šanca na prežitie klasických kín je vo vyhranenejšom profilovaní alebo v rekonštrukcii na viacsálové. Ďalšou možnosťou, finančne zvládnuteľnou aj pre malé mestské časti, je vznik digitálnych kinoklubov.
Spoločnosť Bioscop hľadá v súčasnosti spoluinvestora, ktorý by prebudoval 750-miestne kino Hviezda na 4- až 5-sálové. „Do kina v centre láka divákov aj prostredie.
Po skončení filmu nevyjdú do anonymného prostredia obchodného domu, ale na námestie plné kaviarní, za rohom sú napríklad teraz Vianočné trhy. Je to romantika, ktorú multiplexy neposkytnú," myslí si Húska.
Multiplexy však ziskové nie sú, podľa Baisovej dôvodom sú vysoké prevádzkové náklady. Ak by mali byť ziskoví tak ako v zahraničí, musela by sa cena lístka vyšplhať na 300 korún. Uživí sa tu potom ďalší multiplex? „Ak bude mať multikino výhodné ekonomické podmienky - napríklad nízke nájomné, tak aj áno. Väčšinou sa multpilexy stavajú spolu s nákupnými centrami, v ktorých ľudia trávia voľný čas. Vo svete sú však bežné samostatné multiplexy, ale predovšetkým v centre veľkých miest," dodáva Baisová. Ľubomír Slivka za nového majiteľa kín Ster Century v Poluse spoločnosť Metropolis Plus tvrdí, že multiplex sa dá prevádzkovať aj so ziskom. Spoločnosť tvoria dve firmy, ktoré sú už na trhu s filmom desať rokov - Attack a Tatra Film.
Nákupné centrum Avion na Ivanskej ceste stavilo nie na multiplex, ale na špeciálne trojdimenzionálne kino IMAX. Podľa Ľubomíra Slivku, prevádzka kina sa dá efektívne riadiť a môže byť ziskové aj napriek drahej technológii. Trojdimenzionálne kino je skôr kinom rodinným. Cieľovou skupinou v tomto prípade je stredná vrstva, ktorá je sebestačná a motorizovaná. Do tohto kina chodia ľudia aj z iných slovenských miest.
V posledných dvoch rokoch skončilo v Bratislave kino Devín v Devínskej Novej Vsi, Odboj v Dúbravke, Obzor, YMCA, už dávnejšie zaniklo kino Pokrok v Prievoze, Dimitrovec, kino vo Vajnoroch či kino Máj na Tehelnej ulici. V kine v Lamači a v Olympii v Záhorskej Bystrici sa síce občas premieta, ale kiná sa využívajú aj na iné akcie a podujatia. „Ešte fungujúce kiná v okrajových častiach mesta boli špecifikom Bratislavy, hoci mali veľmi malú návštevnosť. V iných mestách na Slovensku zanikli okrajové kiná už dávnejšie," hovorí Ernest Húska. Zaujímavým fenoménom však pritom podľa neho je, že kiná boli vytlačené aj z centra mesta. Postupne tu zanikli kiná Mier, Slovan, Pohraničník, Praha, Metropol, Palace. Pritom práve poloha v centre mesta sa považuje za hlavnú výhodu mestských kín. Priamo v centre fungujú kiná v mestách ako Praha, Budapešť či Varšava, ale aj Paríž. (japa)
