
FOTO SME – PAVOL MAJER
Burčiak je provokujúci nápoj. Nedá pokoj vinárom, ktorí si ho ctia ako predzvesť dobrých zásob vína, a neodolajú mu ani mnohí bežní spotrebitelia. Vinárski labužníci však vedia, že na objavenie správnej chute treba nájsť pravú chvíľu. Lebo burčiak sa mení každou hodinou. Najväčší fajnšmekri sú údajne schopní čakať aj do noci pri kvasiacom sa mušte, len aby nič nezmeškali.
Zvyk predávať burčiak nie je vo svete bežný. Francúzi ani Nemci to vôbec nerobia, burčiaková mánia je známa vraj len na Slovensku, v Čechách a Maďarsku. Burčiak sa leje potokmi na vinobraniach, ponúka sa v pohostinstvách, na trhoviskách, popri cestách na južnom Slovensku a dostanete ho i v klasických reštauráciách.
September bol v minulosti obdobím, ktoré stavalo do pozoru obchodných inšpektorov špecializovaných na víno. Jeden si spomína, ako raz pri kontrole krčiem naďabili na akosi podozrivo dobrý burčiak. „Pri burčiakoch sme dosť často nachádzali všelijaké nedostatky,“ hovorí, „pri tomto sme teda spozorneli a keď sme pátrali po jeho pôvode, predavačka sa priznala, že doňho priliala víno. Burčiak, čo jej dodali a mala ho predávať, sa jej nepozdával, ani nešiel na odbyt. Povedala si, že ho vylepší. Kúpila v obchode fľašu vína a naliala ho doň.“
Dnes inšpektori už len spomínajú, ako kedysi odhaľovali nekalé praktiky okolo burčiaku.
Jeho vzorky odoberali zo sudov, fliaš i džbánov, v laboratóriu ich dali vykvasiť a výsledok s odstupom času posudzovali podľa noriem na víno. „Inak sa to ani nedalo. Keďže burčiak sa rýchlo mení, vzorka, ktorú sme doniesli do laboratória, bola už niečím iným, ako to, čo sme odobrali od predajcu. Preto sa neposudzoval burčiak, ale až víno, na ktoré vykvasil,“ vysvetľuje kontrolór zo Slovenskej obchodnej inšpekcie. V minulosti na to mala inšpekcia odborovú normu. Keď sa zrušila, mala ju nahradiť slovenská technická norma, čo sa však pri burčiaku nestalo.
A tak je to dodnes. Právo kontrolovať burčiaky síce papierovo existuje – zo zákona ho zdedila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia – ale v praxi sa neuplatňuje. Podľa vysvetlenia zástupkyne šéfa poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie Veroniky Gavorníkovej dôvodom je neexistujúca norma. Ako upresnil jej podriadený, špecialista na vína Peter Prekop, v súlade s Potravinovým kódexom dnes môžu kontrolovať burčiaky len po senzorickej a vizuálnej stránke, prípadne môžu preveriť, či neobsahuje cudzorodé látky. Inak nič. Žiadnu kontrolu nezaujíma, či sa nepredáva zriedený vodou, či nemá nadmieru pridané kvasnice alebo cukor a či nie je zdraviu škodlivý. Burčiak je územím nikoho. TÁŇA RUNDESOVÁ