V areáli metrologického ústavu v Karlovej Vsi sa má postaviť cyklotrónové centrum. Obyvatelia Karlovky sú proti výstavbe centra.
FOTO SME – PAVOL MAJER
v sa dajú robiť operácie rakovinového nádoru, napríklad melanóm oka. Interakciou takto urýchlených častíc s materiálom terčíkov umožňuje výrobu rádioizotopov pre nukleárnu medicínu. Tu nedochádza k reťazovej reakcii ako pri atómových reaktoroch, pri vypnutí urýchľovača sa prúd urýchlených častíc preruší. V terčíkovej komore zostávajú aktivované látky, väčšinou s polčasom rozpadu niekoľko hodín až dní. Materiály, ktoré vyrába cyklotrón, sa považujú za otvorené žiariče.K cyklotrónovému centru, ktoré má vyrásť v areáli Slovenského metrologického ústavu v Karlovej Vsi, bola v karloveskom dome kultúry na Molecovej v stredu večer verejná diskusia. Akciu usporiadali občianske organizácie, pretože podľa nich doteraz nikto verejnosť objektívne neinformoval o dopade centra na životné prostredie a zdravie ľudí.
Cyklotrónom sa vyrábajú rádioaktívne farmaká, ktoré slúžia na rýchlu a včasnú identifikáciu rakovinových nádorov. Touto metódou sa dokáže včas a presnejšie nájsť nádor v porovnaní s doteraz používanými metódami.
V Karlovke plánujú tri cyklotróny
Projekt cyklotrónového centra v areáli metrologického ústavu má dve časti. V prvej fáze, ktorá už má územné rozhodnutie, sa prebuduje časť priestorov ústavu na tzv. PET kliniku. Bude v nej malý cyklotrón (výkon 19 MeV). Druhá časť predstavuje úplne novú budovu. Bude stáť na voľnej lúke vedľa ústavu. Vybaví sa cyklotrónom (výkon 19 MeV), druhým s výkonom (72 meV). V tejto časti sa bude liečiť, študenti a vedci tu budú experimentovať, budú tu aj nemocničné lôžka. Novú budovu postavia odborníci z Ruska. O využití v armáde sa oficiálne nehovorí. Vyrobené rádiofarmaká sa budú tiež predávať do okolia, na Moravu, do Maďarska, Rakúska.
Projekt je náročný na bezpečnosť
Všade na svete v nemocniciach bežne a bezpečne fungujú malé cyklotróny, majú výkon 15 MeV. To, čo má vzniknúť v Karlovej Vsi, je však veľký projekt a kladie vysoké nároky na bezpečnosť. Ľuďom sa o tom ťažko diskutuje, pretože je to odborná problematika a nerozumejú podstate cyklotrónu.
Otázku bezpečnosti môžeme úplne amatérsky prirovnať k aparatúre, ktorá vydáva hluk 15 decibelov. Ak nechceme, aby hluk rušil okoloidúcich, musíme postaviť dom s hrubými stenami. Ak však do toho istého domu umiestnime aparatúru s 19 + 19 + 72 = 110 decibelmi, musíme steny urobiť približne sedemkrát hrubšie. Spomínané centrum, ak nechce pôsobiť škodlivo svojou radiáciou, musí mať oproti bežne používaným cyklotrónom sedemkrát vyššie nároky na bezpečnosť. Tá sa týka nielen hrúbky stien, ale aj čistenia a skladovania plynných, kvapalných a tuhých odpadov. Rovnako bezpečnosti pracovníkov budúceho centra ale aj metrologického ústavu. Pritom v metrologickom ústave už jeden zdroj ionizačného žiarenia pracuje pre potreby metrológie.
Hygienik nepovolil
Investor projektu Úrad pre normalizáciu a skúšobníctvo doteraz verejnosť nepresvedčil. Radiačné správy o bezpečnosti, ktoré predložil k dokumentácii iba k časti PET kliniky v ústave, prekračovali hranice stanovené hygienikmi. Hlavný hygienik zatiaľ súhlas s projektom nedal. „Ide o to, ako správu o radiačnej bezpečnosti prepracujú. Či zmenia len vstupné údaje, alebo sa zmena dotkne projektu. Podľa radiačnej správy, ktorá bola súčasťou dokumentácie, bola hranica ožiarenia pre obyvateľa troj– až štvornásobne prekročená, dnes sme sa dozvedeli, že je už nižšia. Ak sa zmenia len vstupné údaje, to je neseriózne,“ povedal Ing. Križan za ochranárske organizácie.
Autor radiačnej správy Fülöp na stretnutí tvrdil, že projekt dodrží hygienické limity. Ešte vo februári však žiadal investor hlavného hygienika o povolenie zvýšiť limit 25-krát pre celý areál metrologického ústavu.
Vláda v máji tohto roku schválila využitie cyklotrónového centra na priemyslené aplikácie. V centre sa budú rádionuklidy vyrábať, a to všetko 200 metrov od obývanej oblasti a ani nie 200 merov od základnej školy. S očakávaným obchodom súvisí prevoz rádiokatívnych látok mestom. Vláda tiež povolila úradu pre normalizáciu zakladanie obchodných podnikov. Zisk z predaja, ako nám ešte v júni povedal autor projektu Ján Ružička, pôjde na rozvoj centra a samofinancovanie.
Kto nesúhlasil, musel odísť
„Nik nespochybňuje význam cyklotrónu v identifikácii a liečbe nádorových ochorení,“ povedal už bývalý námestník riaditeľa metrologického ústavu František Gábriš, „vytypované územie však nie je vhodné pre podobný veľký projekt. Naši odborníci to počítali niekoľkokrát. Neexistuje vecný dôvod, prečo inštalovať PET kliniku do najmodernejších priestorov ústavu. Za menej peňazí sa dá postaviť inde. Tým by sa vylepšili prognózy radiačnej situácie v lokalite.“ František Gábriš už v ústave nepracuje, ani bývalý riaditeľ. Obaja sa postavili proti umiestneniu PET kliniky v ústave. Nadriadený ústavu – Úrad pre metrológiu a skúšobníctvo, jeho riaditeľ Matej Bílý ponúkol Gábrišovi neprijateľné podmienky. A tak špičkový vedec odchádza pracovať do zahraničia, na rovnaký post. Spolu s ním odchádzajú z ústavu ďalší traja experti, ktorí nesúhlasia s touto pre nich likvidáciou ústavu.
INGRID DROZDÍKOVÁ
