
V Slávii Bratislava hrával ragby aj atlét-výškar Mikuláš Kucsera, olympionik z roku 1924 v Paríži.FOTO ARCHÍV MÚZEA
ivci novej hry mali takto vnímať ideálneho hráča nastupujúcej hry ragby.
Bratislava Brno Praha, v takomto slede, a veľmi rýchlom, nastúpila svoju cestu u nás anglická tvrdá hra. „Je to veľmi významný okamih v dejinách nášho športu, pretože sa tu má prvýkrát ukázať šport, ktorý bol doteraz u nás známy iba z fantastických predstáv. V niektorých krajinách ale dosiahol takého rozsahu a niekde sa dokonca stal športom, ktorý dokázal zhromaždiť také množstvo obecenstva, že klubu stačili dva rugbyové zápasy do roka, aby dokázal zo zisku vydržiavať svoje pasívne športy," chrlila tlač. Potenciálny divák sa dozvedal, že sa bude diviť, až uvidí obrovský húf, ktorý sa poženie za loptou, že uvidí hru rukami a nohami, úplne odlišnú od toho, na čo bol zvyknutý.
Bratislavský divák sa na vlastné oči presvedčil, čo to je ragby začiatkom júna 1926. Na ihrisku Makkabi sa ŠK Slávia Bratislava stretla s brnenským AK Žižka. Súper z metropoly Moravy bol druhým mestským ragbyovým klubom, tým prvým bola Moravská Slávia. Tá mala v tom čase „zaknihované" nad Žižkom už dve víťazstvá 31:17 a 35:15. V Brne vyvolalo ragby pri svojej premiére veľký rozruch a tlač konštatovala: „Je to lepšie ako futbal."
Je zaujímavé, že trénerom Slávie Bratislava bol anglický vicekonzul Dowden, ktorý sa od začiatku snažil vštepiť svojim neskúseným zverencom a zároveň spoluhráčom, keďže bol hrajúcim trénerom, zmysel pre hru a ragbyové myslenie. Prvý zápas Bratislavčania prehrali 0:9. Prejavila sa u nich ešte nezohranosť a živelnosť. Moravskí novinári však Dowdenových zverencov chválili: „Akonáhle Bratislavčania získajú viac praxe, je isté, že budú pre všetkých hrozným súperom. Sú veľmi rýchli a bystro chápu každú situáciu. Hrali s takým temperamentom, že hráči Žižku museli uplatniť všetky sily, aby telesne vydržali ich nápor."
Nevýhodou ragbistov z dunajskej metropoly bola skutočnosť, že boli osamotení a bez súpera či aspoň sparing partnera. Podľa opisov boli hráči Slávie Bratislava zväčša veľmi dobre stavaní ťažkí atléti, čím sa vyrovnali svojmu súperovi z Brna. Návraty k zápasu podčiarkovali, že sa hral za úmornej horúčavy, čo malo vplyv aj na návštevnosť, ktorá nesplnila očakávania. Avšak tí, čo merali cestu na ihrisko Makkabi, neľutovali. Podľa ohlasov boli hrou uchvátení a tešili sa na ďalšie zápasy, ktoré nedali na seba dlho čakať.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)