Mária so svojím otcom žije na ulici už päť rokov. Peniaze na jedlo majú zo sociálnych dávok a z otcovho dôchodku, niečo pre seba nájdu aj v kontajneroch. FOTO SME PAVOL MAJER
svoje osudy. Je ťažké odhadnúť, či si za svoju situáciu môžu sami, alebo sú len obeťami okolností. Pravda bude asi niekde uprostred.
V zatuchnutej miestnosti majú dve staré postele, niekoľko teplých, špinavých perín a pár kusov rozlámaného nábytku. Všade sa povaľujú ohorky cigariet a iné odpadky. Nočnú tmu pomáha prekonať svetlo sviečky. Plné či prázdne fľaše od alkoholu tu nevidno.
„Trávime tu druhý rok, ale na ulici sme už päť rokov. Bývalo to aj horšie. V lete sme spávali na matracoch medzi kríkmi, v zime sme si vždy našli nejakú opustenú chatku," hovorí Mária.
Podľa jej slov pôvodne bývali s otcom na Doležalovej ulici. Pred piatimi rokmi dom odkúpil nový majiteľ a všetkých, ktorí mali nedoplatok na nájomnom, vysťahoval. „Starala som sa aj o sestru Vierku, ktorá má schizofréniu, o domácnosť, so susedmi sme mali dobré vzťahy. Mali sme ale štyritisíc korún nedoplatok, tak nás vysťahovali. Nábytok nám povyhadzovali cez okno, boli to skrine za 70-tisíc korún," hovorí žena sediaca v pelechu zo šatstva a perín. „Vyhodili nás na ulicu ako psov," dodáva.
Dnes žijú zo sociálky a z toho, čo nájdu v kontajneroch. „Každý mesiac sa hlásim na úrade práce a snažím sa získať nejaké zamestnanie. Ale viete, ako to je. Ja som Rómka, nemám sa kde osprchovať, namaľovať, mám špinavé šaty. Kto by ma chcel zamestnať?" Kým rozpráva, zachváti ju silný kašeľ. „Mám problémy s pľúcami už dlho, aj môj otecko, ja to mám asi po ňom. Keď sme chorí, chodíme na Cukrovú do nemocnice, niektorí doktori sa nad nami zľutujú a dávajú nám lieky."
Pôvodne sa o svoj neútulný príbytok delili s ďalšími bezdomovcami. „Bývala tu s nami aj ďalšia rodina, ale vyhodili ich odtiaľto. Asi pili, robili hluk a neporiadok. My tu nikomu nerobíme nepríjemnosti, prichádzame sem len prespať. Nemáme tu ani vodu, ani elektrinu," hovorí Mária a zároveň odkrýva ďalšiu smutnú skúsenosť. „Kedysi som brala drogy, ale vďakabohu som s tým už skoncovala. Už tretí rok beriem metadon, aby som sa k tomu svinstvu nevrátila. Teraz chceme len slušne a dôstojne žiť. Keby nám tak niekto chcel pomôcť. Ale kto sa nad nami zľutuje?"
