K tomu, že je Bratislava najhlučnejšie mesto na Slovensku, najviac prispievajú ulice preplnené autami. FOTO SME - PAVOL MAJER
Potom sa hluková štúdiu robila ešte v roku 1995 počítačovým modelovaním. Z 364 úsekov 69 percent prekročilo prípustnú hladinu hluku. Hluk nepriaznivo pôsobí na zdravie človeka, hlavne na nervový systém. V poslednom čase naň najčastejšie pri veľkých dopravných stavbách upozorňujú ochranári.
Mesto však hlukovú siutáciu nemonituruje pravidelne. Zatiaľ sa sleduje len na oddelení územného plánovania magistrátu v súvislosti s novými investičnými zámermi. Výsledok sa spracúva počítačovou metodikou. V cestnej doprave sa dnes objavujú dva protichodné trendy. Jedným je stúpajúci počet áut a s ním narastanie hluku a druhým sú zvýšené nároky na výrobcov automobilov, aby znižovali hlučnosť svojich výrobkov. Nikto nevie, koľko starých škodoviek, trabantov a lád jazdí po bratislavských cestách.
Pri výpočte hluku na magistráte započítavajú koeficient súvisiaci s počtom starších jazdiacich áut zo štatistických údajov z Česka.
Najhlučnejšie ulice v Bratislave sú Staromestská, Mýtna, Štefánikova, Šancová, Krížna, Záhradnícka, Karadžičova, Dostojevského rad, Račianska, Vajnorská, Trnavská a Bajkalská, kde hluk dosahuje vyše 70 decibelov. Hygienická norma pre obytnú zónu stanovuje 50 decibelov, pri hlavnej mestskej komunikácii 60 decibelov, v staršej mestskej zástavbe 65 decibelov, v centre mesta hygienici povolili 70 decibelov.
Hluk, ktorý spôsobuje cestná premávka, zrejme nikto neodstráni, ibaže by sme všetci začali chodiť na bicykloch. Stavbou štyroch diaľničných úsekov v meste: Mierová - Senecká, v Mlynskej doline s tunelom Sitiny, diaľnica na Einsteinovej, severná tangenta a mestský most Košická, ktoré odvedú časť dopravy z centra a odľahčia hlavné ulice, sa však nič nevyrieši. „Po dokončení týchto dopravných stavieb sa hladina hluku buď trochu zníži, alebo zostane rovnaká. Na cestách sa totiž uvoľní miesto pre ďalšie autá,“ povedal Goga z oddelenia územného plánovania magistrátu.
(dro)
