Podľa pranostík bol na Katarienu aj prvý strídží deň, keď „sa poverci proti moci strýg ohradzujú jedením česnaku a čiaraním krížov česnakových na domové a maštaľné dvere". V starom Prešporku sa natierali cesnakom aj zámky a závory maštalí, aby „strygy nevyviedli z nich kone, nejazdili na týchto a kravám aby neodobrali mlieko".
Svätá Katarína patrila v stredoveku k najvýznamnejším a v Bratislave najuctievanejším svätcom. Popri veľkých kostoloch vnútri hradieb postavili Kaplnku svätej Kataríny na Michalskej ulici (na snímke). O jej vznik sa zaslúžil cistercita František de Columba, kaplán pápežského legáta Gentilisa. Kaplnku postavili v roku 1311 na hospodárskom dvore mníšskeho rádu cistercitov pod priamym vplyvom stavebnej huty v rakúskom Heuligenkreuzi.
Vysvätili ju pravdepodobne roku 1325. Na západnej strane kaplnky sa zachoval gotický portál, v 18. storočí pristavili na južnej strane kaplnky sakristiu a v 19. storočí prestavali jej priečelie podľa projektu známeho bratislavského staviteľa Ignáca Feiglera staršieho.
Pri reštaurovaní v šesťdesiatych rokoch minulého storočia odstránili drevený barokový chór a oltárnu architektúru s bohatou intarziou, pričom z pôvodného oltára sa zachoval len obraz svätej Kataríny. Pri návšteve kaplnky je hodný povšimnutia i reliéf svätého Antona od bratislavského sochára Alojza Rigeleho.
Vladimír Tomčík
Združenie Devínska brána
