V Škole pre mimoriadne nadané deti na Teplickej vládne pokojná, tvorivá a rodinná atmosféra. Učiteľa na prvý pohľad v triede neobjavíte. Za katedrou pokojne môže sedieť žiak a učiteľ – v lavici. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
V Európe je vraj každé piate dieťa mimoriadne nadané. Nadaní teda tvoria 20 percent populácie. Sú prínosom pre spoločnosť? Ak nie, prečo sa ich výnimočnosť vytráca? Odpoveď sme hľadali v Škole a Gymnáziu pre mimoriadne nadané deti na Teplickej ulici, ktorá má za sebou práve desať rokov starostlivosti o ne.
Zatiaľ len jedna škola
Škola pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium na Teplickej sú zatiaľ na Slovensku jediné. Je zvláštne, že nikto nepochybuje o potrebe rozvíjať mimoriadne športové alebo umelecké nadanie. Keď však ide o intelektuálne nadanie, reagujeme ľahostajne alebo s predsudkami. Pritom sa na Slovensku s vysokým intelektovým potenciálom rodí 2 až 5 percent detí. Majú vynikajúce abstraktné myslenie, vidia súvislosti, ktoré iným unikajú. Ale majú aj mnoho problémov, s ktorými si často nevedia poradiť ani rodičia či učitelia. Nezaslúžia si pomoc, prekonanie bariér?
„Nadané deti, hoci stoja na opačnom konci ako deti mentálne postihnuté, potrebujú rovnakú starostlivosť, aj keď kvalitatívne odlišnú,“ tvrdí riaditeľka Školy pre nadané deti Jolana Laznibatová. Zaradenie mimoriadne nadaných detí do primeraného kolektívu považuje za veľmi dôležité.
Učiteľom tykajú
Očakávali sme, že v škole plnej hyperaktívnych detí bude krik, ale opak je pravdou. Vládne v nej pokojná, tvorivá, rodinná atmosféra. Deti sa aj počas hodiny pohybujú po triede uvoľnene, ako im vyhovuje. Žiak si v pohode sedí za katedrou a učiteľ v lavici. A navyše – tykajú si. „Je to nutné, pre svoju precitlivenosť potrebujú k učiteľovi dôverný vzťah. Autority ‘neuznávajú‘, lebo ich nechápu,“ vysvetľuje Laznibatová. Berú každého ako rovnocenného partnera. „Nemôžem učiteľovi hovoriť ‘vy‘, to by museli byť dvaja,“ také je vysvetlenie nadaného matematika.
„Intelektuálne nadanie sa nedá naučiť, dá sa však rozvíjať. Aj preto sa deťom nepredkladá hotová látka, problémy musia riešiť samy. Je to neustály tréning mozgu a deťom sa to páči,“ hovorí riaditeľka.
Matematické úlohy riešia teda samostatne, učiteľ nemáva výklad pri tabuli. Ak príklad vyriešia – a týka sa to aj riešenia problémov na iných hodinách, pokojne sa presunú na koberec. Nachádza sa v každej triede. Sadnú si naň a skladajú z lega. Aspoň tretina hodiny sa odohráva na koberci, angličtina takmer celá. V rozvrhu je aj netypický predmet, Obohatenie. Deti si vyberú oblasť, ktorá ich najviac zaujíma a venujú jej vyučovaciu hodinu, ale aj všetok „ušetrený“ čas na ostatných hodinách. Potom svoje obohatenie prezentujú v ročníkovej práci.
Nadané dieťa
* sa rodí s vyššou hmotnosťou, často trpí na alergie a ekzémy
* skoro po narodení rozoznáva ľudí a predmety, skoro chodí, potrebuje málo spánku
* býva podráždené, precitlivené, neprispôsobivé, hyperaktívne, môže mať ľahkú mozgovú disfunkciu
* je citlivejšie a zraniteľnejšie
* má vynikajúcu pamäť, je originálne, rýchlo sa učí
* nepreberá nekriticky názory iných
* je zvedavé, všímavé, hľadá nové informácie, zaoberá sa encyklopédiami, rado pracuje s počítačom
* má veľa poznatkov z rôznych oblastí
* má výrazný rečový prejav a bohatú slovnú zásobu
* nemá rado opakovanie, pri zaujímavej práci vydrží dlho, pri nezaujímavej ani chvíľu, nudí sa
* dobre sa koncentruje, dokáže robiť i viac vecí odrazu
* radšej pracuje samo ako v kolektíve
* má špecifický zmysel pre humor a málo priateľov
Schopnosť mimoriadneho rozvoja sa v puberte vytráca, problémy môžu pretrvaváť
Máte dieťa, ktoré nedokáže obsedieť, je zvedavé, nezávislé, nevie sa prispôsobiť, vždy musí mať pravdu a nerešpektuje autority? A nielen to. Je precitlivené, hádže sa o zem, odmieta si zaväzovať šnúrky alebo hoci aj ísť na záchod, len aby bolo v opozícii? Radia vám navštíviť psychológa? Urobte to. Možno až on zistí, že IQ vášho dieťaťa presahuje hranicu 130 a dieťa je teda mimoriadne nadané.
Výnimočné deti majú v škole problémy. Pretože sú obvykle hyperaktívne, nedokážu obsedieť. Pretože majú zrýchlený intelektuálny vývin, ľahko sa učia. Nenávidia opakovanie, pre svoju vynikajúcu pamäť ho nepotrebujú. Správne odpovede vykrikujú na celú triedu, lebo nedokážu čakať na odpovede ostatných. Pod lavicou sa hrajú alebo čítajú, dokážu totiž súčasne robiť viac činností a výklad učiteľa im pritom neuniká.
Možno by sme im mohli závidieť, ale život nadaného dieťaťa ani zďaleka nepripomína rozprávku.
Veda sa mimoriadne nadanými zaoberá systematicky sto rokov. Zatiaľ konštatuje, že sa už rodia s atypickým mozgom (rozdiel je v počte podporných buniek neurónov).
Nadané deti sú naozaj „iné“. Pre svoj individualizmus a „čudácke“ správanie nemávajú veľa priateľov, nevedia sa prispôsobovať. V bežných triedach, kde je okolo tridsať žiakov, musia nutne byť problémové, pretože naozaj duševne trpia. Učitelia aj spolužiaci s nimi strácajú trpezlivosť. A oni napokon tiež niečo strácajú – svoje nadanie.
Američania už desaťročia sledujú vývin takýchto detí. Pokúšali sa preklenúť ich sklon k samotárstvu, začleniť ich do menších kolektívov rôznych detí. Hoci učitelia mali na nadané deti viac času, museli brať ohľad aj na ostatné, pomalšie. Problém „nudy“ sa neodstránil. Nadané deti ani neťahali so sebou tie „normálne“. Práve naopak, časom rezignovali, škola sa im znechutila, znenávideli učenie. Pretože ich mozog v období formovania nemal dostatočné množstvo príslušných podnetov, tiež sa „prispôsobil“ – schopnosť mimoriadneho rozvoja sa v puberte vytratila. (mi)
