Nestáva sa často, aby po trojhodinovom predstavení, diváci vykríkli – opakovať! Na Príbehoch obyčajného šialenstva, s ktorými minulý rok pricestovalo do Štúdia L+S Dejvické divadlo, sa to stalo. Išlo o debut filmového režiséra Petra Zelenku (Knoflikáři, Rok ďábla), ktorý hru napísal aj režíroval. Aj tohto roku prichádzajú „dejvičania“ na festival České divadlo s autorským projektom. Komédiu Sirup, ktorú uvedú v nedeľu, napísal a režíroval MIROSLAV KROBOT.
Existuje medzi oboma komédiami nejaká paralela?
Sirup som písal súbežne so skúšaním Príbehov, takže istú mieru inšpirácie nemôžem vylúčiť. Obe hry sú o chlapoch, ktorí sa dosť komplikovane potácajú vo vzťahoch so ženami.
V Príbehoch ste stvárnili jednu z hlavných rolí. Neuvažovali ste aj o účinkovaní v Sirupe?
Nie. Považoval by som to za trúfalosť. Hlavne preto, že nie som herec. V Príbehoch som ako herec pracoval prvý raz v živote a len preto, že ma Petr Zelenka „ukecal“. A tiež, že ma zajímalo, ako to vyzerá z druhej strany. V tomto zmysle to bola dôležitá skúsenosť, pretože som si uvedomil, aké dôležité je dávať hercovi inštrukcie, ktoré sú mu na úžitok.
Ako by ste špecifikovali poetiku Dejvického divadla?
Snažíme sa hrať dosť rýchlo, aby sme nenudili a nezabúdať, že divadlo je predovšetkým hra. Zdá sa, že dosť vecí nemyslíme úplne vážne, ale je celkom možné, že to myslíme smrteľne vážne, čo býva dosť veľká zábava. Najlepšie je, keď sa naši diváci bavia, pretože vidia, že aj nás to baví. Občas sa stane, že za nami po predstavení prídu a potrebujú nám povedať, že to zase až také smiešne nebolo.
Sú bratislavské zájazdy v niečom špecifické?
Kedykoľvek sme v Bratislave, pristihnem sa, že neslušne, no s potešením odpočúvam útržky slovenských dialógov a monológov, trebárs na ulici alebo v kaviarni.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
