Súsošie sv. Martina od slávneho barokového umelca Georga Rafaela Donnera v hlavnej lodi Dómu sv. Martina počas rekonštrukčných prác.
Aj v Bratislave patril tento dátum medzi najvýznamnejšie dni v roku. Martin bol jedným z patrónov mesta. Od trinásteho storočia vždy na Martina dávali bratislavskí židia panovníkovi vykŕmené husi. Bodrí mešťania vyznávajúci Schlarafiu sa o jedenástej hodine a jedenástej minúte prvý raz stretli, aby na pravidelných posedeniach spojených s ochutnávkou mladého vínka zodpovedne pripravili budúcoročné fašiangy.
Na deň svätého Martina sa odnepamäti začínal hospodársky rok, čeľadi sa vyplácala mzda, do domácností prijímali nové služobníctvo, boli uzatvárané nové zmluvy a platili sa dane.
Scéna delenia plášťa aj v umení
Martin z Tours je svätec, ktorý je úzko spätý s naším podunajským regiónom. Koluje o ňom legenda, ako odel žobráka do polovice svojho plášťa. Keď ho žobrák prosil o almužnu, Martin nemal peniaze ani jedlo. Preto mečom rozsekol svoj dôstojnícky plášť a polovičku hodil trasúcemu sa žobrákovi. Druhú noc Martin uvidel Ježiša Krista, ktorý mal na sebe plášť a hovoril: „Týmto plášťom ma odel Martin, ktorý je iba na ceste ku krstu.“
Martin sa nechal pokrstiť a nakoniec sa stal biskupom v Tours, v diecéze neďaleko Poitieres. Venoval sa pastoračnej činnosti a okrem zakladania kláštorov sa preslávil vynimočným citom pre spravodlivosť.
Scéna delenia plášťa, ktorú zobrazuje aj Donnerovo súsošie v Dóme sv. Martina, patrila po stáročia k najobľúbenejším motívom vo výtvarnom umení. Jedno z najvýznamnejších diel podunajského barokového sochárstva, datované okolo roku 1734, bolo pôvodne centrom hlavného oltára konkatedrály. Uhorskí panovníci však odmietali pri korunováciách sedieť pod koňom a oltár dali rozobrať. Slávne Donnerovo súsošie sa ocitlo v bočnej lodi dómu a nádherní anjeli zo spodnej časti oltára skončili v Maďarskej národnej galérii v Budapešti.
VLADIMÍR TOMČÍK
združenie Devínska brána
