Nádych ústami, výdych ústami. Pod hladinou nikdy nie nosom. To sú základné pravidlá potápania s dýchacím prístrojom. FOTO SME PAVOL MAJER
vo Vlčom hrdle možnosť vyskúšať si, ako sa dýcha a pláva pod hladinou s dýchacím prístrojom. Stretnutie s potápačmi, keď sa deti mohli na vlastnej koži presvedčiť, že aj pod hladinou sa dá za istých okolností dýchať, bolo vyvrcholením plaveckého kurzu. Klub športov Slovnaft ho vo svojej plavárni už veľa rokov organizuje pre deti od šiestich do štrnástich rokov.
„Stalo sa tradíciou, že záver kurzu ozvláštnime takýmto minikurzom potápania. Niekoľko našich absolventov sme inšpirovali natoľko, že si neskôr spravili potápačský kurz,“ vysvetľuje Miroslav Izakovič.
Deti spočiatku museli prekonať strach z neznámeho, ale potom sa od dýchacích prístrojov nevedeli odtrhnúť. Strach nemali dokonca ani dievčatá. „Nie, nebála som sa. Hoci bola potápačská vesta s fľašou trochu ťažká, bolo to veľmi fajn. Keď som sa ponorila a dýchala pomocou prístroja, počula som len také zvláštne hučanie,“ opísala svoje bezprostredné pocity po vynorení sedemročná Ulrika Mauricová.
Pre dobrodružnú chlapčenskú povahu je potápanie zaujímavou výzvou, no nie všetci chlapci si spočiatku verili, že to pod hladinou zvládnu. „Nevedel som, či sa bojím, alebo nie, kým som to nevyskúšal. Potom to už bola zábava a veľmi ma to bavilo,“ povedal nám jedenásťročný Patrik Fatul. A ako by vyjadril slovo potápanie kresbou? „Krásne more, koralové útesy a medzi nimi plávam ja. Skrátka, taká pekná dovolenka.“
Deti teda odchádzali z bazéna spokojné. Svet nad hladinou poznajú dokonale a vďaka základným potápačským skúsenostiam môžu neskôr objavovať ten druhý. Svet pod hladinou.
