V roku 1995 Antonovi Petrákovi kráľovná Alžbeta II. udelila Rád britského impéria. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Pamätník príslušníkom západného odboja odhalia v nedeľu o jedenástej na Šafárikovom námestí. Slávnosti sa zúčastní aj 92-ročný generál Anton Petrák, zahraničný vojak. Anton Petrák žije aj so svojou manželkou v jednom z petržalských panelákov. A práve v Petržalke začínal ako mladý poručík 39. pešieho pluku.
„Cvičenia sme mali blízko hraničného pásma s Rakúskom a v tridsiatych rokoch som už zreteľne cítil, že pomery sa zhoršujú. Keď vznikol Slovenský štát, už nebolo o čom rozmýšľať. Musel som odísť. Moja vlasť bola Československo, nechcel som byť vojakom Slovenského štátu.“ Neodchádzalo sa mu však ľahko, jeho rodičia žili v protektoráte a v Petržalke si našiel priateľku, budúcu snúbenicu. Pod zámienkou, že sa chce so snúbenkou presťahovať do Čiech, sa ešte mohol pohybovať medzi protektorátom a Slovenskom. „Prišla však chvíľa, keď mi už priepustku nedali. Dostal som sa do Viedne s odôvodnením, že si idem do rodiska pre potvrdenie o árijskom pôvode a kamarát mi pomohol dostať sa s falošnou priepustkou do Bratislavy.“
Rozlúčil sa so snúbenkou s tým, že za dva roky sa vráti. Vrátil sa však za šesť. Z Bratislavy vyrazil Petrák do Budapešti a pokračoval cez Belehrad, Turecko do Sýrie, Káhiry a Francúzska. Tu ho však čakalo sklamanie – bol veliteľom štábnej roty, ktorá cvičila vojakov pre doplňovanie jednotiek na fronte. K žiadnemu doplňovaniu však nedošlo. „Strávil som vo Francúzsku šesť týždňov a práve vtedy Francúzi na fronte kapitulovali.“
Vycestoval teda do Anglicka a v Škótsku podstúpil parašutistický výcvik pre boj v tyle nepriateľa. Členovia jednej z týchto skupín zrealizovali aj atentát na Heydricha. „V roku 1943 výcvik skončil a pripravovali sme sa na inváziu s cieľom obliehať Dunkirk.“
„Svojou kvalifikovanou veliteľskou schopnosťou a odvážnym rozhodnutím zničil systém nepriateľskej obrany. Jedna nepriateľská čata bola pod jeho velením zajatá a druhá polovica vyradená z činnosti,“ píše sa v anglickom dokumente o Antonovi Petrákovi. Po invázii v Dunkirku ho poľný maršal Montgomery vyznamenal britským vojnovým krížom.
Návrat domov po skončení vojny bol šťastný. „Napísal som snúbenke list, že ak ma ešte čaká, som tu.“ O pár mesiacov na to sa zosobášili. „Očakával som, že v Československu sa bude upevňovať demokracia a zmysel pre džentlmenstvo.“ Za koniec šťastného obdobia považuje rok 1948. Po zmene zriadenia bol odsúdený ako zradca národa na dva roky nútených prác v Mírove.
JANA PARKROVÁ
