Iba 16-ročná Alica Grófová na poslednom Dunajskom pohári v PKO vyhrala, čo sa dalo. FOTO – ARCHÍV
športový týždenník Štart: „Dunajský pohár bol v roku 1968 iba rodinnou udalosťou, na ktorú prišli najbližší príbuzní a športová úroveň bola priamo úmerná konkurencii, aká sa v hlavnom meste Slovenska zišla.“
Keď svoju účasť postupne odvolalo Poľsko i Rakúsko a Maďari pricestovali s mladými nádejami, mnohí pochybovali o význame organizovania turnaja.
Na druhej strane, vtedajšia československá stolnotenisová špička až na malé výnimky nechýbala. Celkovo súťažilo o víťaznú trofej 64 mužov a 32 žien. Potešila najmä účasť hráčov VŠ Praha Staněka a Kollarovitsa, ktorí docestovali z Rumunska, kde si vybojovali postup v PEM a spoločne s Mikom tvorili favorizovaný tím ČSSR A.
Ich súpermi bolo aj ČSSR B, Juniori ČSSR a dva slovenské výbery. V áčku Slovenska boli V. Polakovič, Ľ. Tencer a M. Bosý, všetci hráči Lokomotívy Rača, béčko tvorili V. Mihočko, F. Horváth a J. Blažko. Víťazstvo v kategórii družstiev mužov získalo prekvapujúco béčko ČSSR (Kunz, Štěpánek, Dvořák), keď reprezentačný A-výber pôsobil unaveným dojmom a sklamal. Kollarovits prehral všetky svoje zápasy a neoslnili ani Miko so Staněkom.
V súťaži družstiev žien dominovali reprezentantky Slovenska I. Mikócziová s A. Grófovou. Prekvapili, lebo prvá z dvojice mala dlhšiu hernú pauzu a Grófovej ešte chýbali väčšie turnajové skúsenosti. Ani ona sama netušila, čo všetkým „vyvedie“ v súťaži jednotlivcov.
Po tom, ako exceloval za stolmi v PKO Štefan Kollarovits v kategórii mužov, Alica Grófová v kategórii žien vyhrala doslova všetko. Po prvenstve s Irenou Mikócziovou v družstvách sa dostala mladučká, 16-ročná nádej do všetkých finálových duelov a všetky aj vyhrala. Vo dvojhre porazila reprezentantku Pauknerovú, vo štvorhre spoločne s Mikócziovou Pauknerovú s Poláčkovou a v zmiešanej štvorhre s Kollarovitsom zdolali vo finále maďarský pár Klampár – Vörösová.
Hŕstku prítomných divákov strhli úspešné vystúpenia našich hráčov a hráčok k búrlivým prejavom nadšenia, čo aspoň vzdialene pripomínalo zašlý lesk niekdajšieho slávneho turnaja s hviezdnym obsadením európskej stolnotenisovej špičky. Realita však bola absolútne iná a dávala tušiť, že tradícia neúprosne zaniká.
Účastníci Dunajského pohára 1968 sa po skončení bojov za stolmi rozchádzali s maličkou nádejou „dovidenia o rok“, no stalo sa to, čo sa dalo objektívne predpokladať. Ďalší ročník sa už nekonal. Od roku 1972 sa Dunajský pohár organizoval ako medzinárodný turnaj juniorov a kadetov.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
