Aj my sme tu!, píše sa na tréningových slovenských štvorboboch. Od olympiády v Salt Lake City musí celý bobový svet vážnejšie rátať aj so slovenskou posádkou. Pri tréningu štartu zľava Vladimír Kocco, Róbert Kresťanko, Andrej Benda, Milan Jagnešák. FOTO SME – PAVOL MAJER
Keď partia kamarátov rozoberala hokejový neúspech na olympiáde v Nagane, padla otázka, prečo Slovensko nemá svoje zastúpenie aj v súťaži bobistov. Nápadu sa chytil Bratislavčan Milan Jagnešák, a tak vznikol bobový klub ŠBK Baret Security Bratislava. Cesta za historicky prvou účasťou slovenských bobistov sa mohla začať. V Salt Lake City sa posádka dvojbobov umiestnila na 30. mieste, štvorboby obsadili 24. priečku.
Posádka sa zatiaľ iba profiluje
Stabilným partnerom Milana Jagnešáka (pilot) je od začiatku Róbert Kresťanko (brzdár), ktorý sa venoval desaťboju. Obidvaja ako jediní vydržali pri boboch aj po olympiáde. Branislav Prieložný prestal jazdiť, no slovenskému družstvu pomáha finančne. Inak sa zloženie posádky (tvoria ju ešte roztláčači) menilo.
V súčasnosti sa v Bratislave pripravuje dvanásťčlenný tím. Z neho by sa malo vyprofilovať družstvo, ktoré sa pokúsi zabojovať o účasť na olympiáde v Turíne v roku 2006. „Naša príprava je v amatérskych podmienkach, na Slovensku nemáme dráhu, a teda ani tradíciu tohto športu. Sponzori nemajú veľký záujem a ten nie je, žiaľ, ani zo strany ministerstva školstva a Slovenského olympijského výboru. Rozpočet 100-tisíc, ktorý sme dostali na tento rok, je minimálny,“ vraví Milan Jagnešák.
Bobisti si rozbalili svoj hlavný stan na netradičnom mieste – za kúpaliskom na Tehelnom poli. V parčíku za ním stojí trenažér, ktorý aspoň čiastočne simuluje reálne podmienky bobovej dráhy. Dajú sa na ňom trénovať štarty a vylepšovať synchronizácia celej posádky. Na betónovom podklade je guma a nad ňou dve trúbky, po ktorých jazdia tréningové boby na kolieskach.
„Na jednom tréningu zvládneme najviac desať štartov, viac by ani nebolo dobré. Ostatok je kondičná atletická a silová príprava. Techniku jazdy môžeme, samozrejme, skúšať až priamo na ľadovej dráhe,“ vraví brzdár Róbert Kresťanko.
Na tréningu sme zastihli aj dvoch úplne nových členov posádky. Banskobystričan Vladimír Kocco študuje v Bratislave fakultu telesnej výchovy a športu a venuje sa desaťboju a prekážkam. Andrej Benda je meno atletickým priaznivcom známe. „Zatiaľ mám za sebou len tréning na suchu, v ľadovom tobogane som ešte nejazdil. Strach je prirodzený, ale myslím si, že po prvom raze prejde,“ hovorí člen atletického Bebetu Bratislava, ktorý vyniká najmä v skoku do diaľky.
Nová sezóna bude testovacia
Slovenskí bobisti štartovali vo vlaňajšej sezóne v Európskom pohári na štyroch pretekoch. V celkovom hodnotení skončili v Európskom pohári na 12. a vo Svetovom pohári na 22. mieste.
Nasledujúca sezóna nebude z pohľadu kvalifikácie na turínsku olympiádu ešte dôležitá, poslúži skôr ako dobrá príprava. Kvalitným bobistom sa totiž človek stáva až po piatich-šiestich rokoch jazdenia v ľadovom tobogane. „Noví členovia družstva sa musia oťukať a získať skúsenosti. Našu tohtoročnú premiéru v Európskom pohári absolvujeme v polovici novembra v nemeckom Winterbergu, potom nás čaká La Plagne a v januári to budú majstrovstvá Európy a zároveň Svetový pohár. Chceme cestovať aj na majstrovstvá sveta, ktoré budú v Königsee,“ plánuje Róbert Kresťanko.
Posádku štvorbobov tvorí pilot (naskakuje do bobov ako prvý), dvaja roztláčači a ako posledný naskakuje brzdár. V dvojboboch je to len pilot a brzdár. Bobisti majú na nohách špeciálne tretry na ktorých ja až 720 drobných klinčekov. Brzdenie na trati je zakázané, brzdí sa až po prechode cieľom. Dráhu vidí iba pilot. Na dobrom štarte, ale i na majstrovstve pilota záleží, aký dosiahne posádka čas. Každý pilot si musí dráhu pred štartom prejsť krok po kroku, musí sa doslova naučiť jej profil a v mysli si ju mnohokrát prejsť. Vrýchlosti, akú dosahujú boby (približne 140 km za hodinu), musí reagovať nanajvýš presne a včas.
