Dnes sa fanfárové koncerty konajú na balkóne radničnej veže.
FOTO ARCHÍV SME – PAVOL FUNTÁL
Členovia Vežovej hudby okrem hrania aj strážili
Staré bratislavské písomnosti dokazujú, že už v 18. storočí mala Bratislava zvláštny, ale vlastný hudobný zbor, nazývaný Turnmusik – Vežová hudba. Členovia zboru mali v našom meste mimoriadne postavenie, odlišujúce ich od ostatných obyvateľov mesta. Z toho však vyplývali aj ich mimoriadne povinnosti.
Fanfáry varovali pred nebezpečenstvom
Členovia Vežovej hudby boli súčasne strážcami radničnej veže, ale aj hudobníkmi s rôznymi úlohami. K nim patrilo napríklad pozorovanie mesta z veže cez deň či v noci. Nebezpečenstvo potom oznamovali fanfárovými signálmi. Krízových situácií bývalo v stredoveku neúrekom – napríklad požiare, povodne alebo mor.
Príjemnejšou prácou boli vežové koncerty
Členovia Vežovej hudby mali aj príjemnejšiu prácu. Vždy v slávnostné dni usporadúvali pravidelné vežové koncerty – na svätého Juraja (24. apríla), svätého Tomáša (3. júla), svätého Michala (29. septembra), svätého Martina (11. novembra), na deň svätého Silvestra (31. decembra), po prípade na Nový rok.
Hudobníci vyhrávali v meste, keď do neho zavítal kráľ alebo iní významní hostia, tiež pri cirkevných slávnostiach alebo na začiatku trhov.
Pri korunovácii uhorských kráľov a kráľovien (v meste bolo korunovaných 11 kráľov a 8 kráľovien v Dóme svätého Martina) hral rozšírený zbor hudobníkov, predovšetkým trubačov na fanfárach.
Nielen králi a vysokí svetskí alebo cirkevní hodnostári využívali hudobníkov Vežovej hudby. Tí – samozrejme, za bohatú odmenu – zahrali aj dôležitým mešťanom pri oslavách, ako boli krsty, svadby či pohreby.
Veliteľ stráže rozbil hudobníkom nástroje
Vážnosť mestských hudobníkov potvrdzuje zápis z roku 1701 zachovaný v archívoch. V tom roku sa veliteľ mestskej stráže, dnes už z neznámych príčin, rozhneval pri stretnutí s mestskými hudobníkmi a viacerým porozbíjal hudobné nástroje a jedného aj zbil.
Hudobníci podali sťažnosť priamo na mestskú radu, ktorá potom rozhodla o degradácii veliteľa stráže. Zároveň mu prikázala, aby zaplatil hudobníkom odškodnenie tri zlaté a zbitému hudobníkovi ešte tri navyše ako bolestné. Peniaze vyplatil mestský účtovník, ktorý ich strhol z platu previnilca.
Mestský Vežový hudobný zbor u nás zanikol v druhej polovici 19. storočia. Jeho posledný hudobný majster Jozef Tranta sa dožil až 90 rokov, zomrel tesne po prvej svetovej vojne.
Väčšinu hudobných nástrojov používaných hudobníkmi Vežovej hudby skúpilo do svojho depozitára Mestské múzeum.
Autor: IGOR JANOTA
