Ján Landl získal na šampionáte vo Varšave pri svojej premiére bronz, čím si dal aj darček k 19. narodeninám, ktoré oslávil dva dni nato - 27. októbra. FOTO PRE SME - SFKF
ší, že Slovensko sa na takomto podujatí zúčastnilo prvýkrát. Navyše naša federácia popri 50 ženách oficiálne eviduje len päť mužov. JÁN LANDL získal bronz aj napriek nemedailovým čiastkovým umiestneniam. V konfrontácii postáv bol piaty, v promenáde v oblekoch štvrtý a vo voľnej zostave rovnako štvrtý.
Vaša karatistická kariéra bola dlhá, na čo si najradšej spomínate?
„Pod trénerom Mrázom som pretekal za bratislavský Karate klub Ippon. Bol som absolútnym majstrom Európy v kumite, dvojnásobným víťazom Svetového pohára a niekoľkonásobným majstrom Slovenska.“
Do kruhov fitnes ste vstúpili len nedávno, čo vás k tomu viedlo a ako dlho ste sa pripravovali na šampionát?
„Vždy ma veľmi bavil pohyb. Pôsobím v tanečnej skupine WAC a vždy som chcel ovládať gymnastiku. Som aj inštruktorom tae bo a toto všetko u mňa vytvorilo vhodné predpoklady. Ladislav Sándor z federácie ma doslova nahovoril, aby som sa venoval fitnes. Asi videl vo mne nádej. Trénoval som necelé dva mesiace, prípravná kúra trvala celkovo tri.“
Z čoho pozostávala vo Varšave vaša voľná zostava?
„Znázorňoval som väzňa, ktorý uteká z väzenia. Kombinoval som prvky karate, tanca a gymnastiky. Choreografia sa mi vydarila, nadchol som varšavské publikum, snáď som získal ich srdcia aj do budúcnosti.“
Hodnotenie postáv?
„Stáli sme v pózach s rukami pripaženými k telu. Je dosť zvláštne, že sme nemohli napínať telo, mali sme byť uvoľnení. Pózovali sme v štvrťobratoch - spredu, zboku, zozadu a znova zboku.“
Rovnako ako v karate, aj vo fitnes pôsobia dve svetové organizácie, prečo?
„Vo fitnes pôsobím síce len krátko, ale príčinou bývajú rozpory. Z mojich skúseností z karate to poznám. Organizácia IFF (International Fitness Federation - pozn. red.) je veľmi dobrá, lebo fitnes hodnotia podľa mojich predstáv. Nepredstavujem si ho na báze veľkých postáv, ktoré smerujú ku kulturistike. Promenádou v oblekoch získava úroveň úplne iný, lepší nádych.“
Máte niečo spoločné s kulturistikou?
„Absolútne nie. Keďže som 12 rokov robil karate, vždy som bol obmedzovaný váhovými kategóriami. Mal som od trénera vyslovene zakázané naberať nadpriemernú svalovú hmotu. Meriam 176 cm a vážim 83 kíl, čo je na moju výšku dosť. Vo Varšave som mal 79, teraz si už môžem konečne zajesť…“
KAROL SVOZIL
