Renesanciu prežila v 16. storočí, keď bola rozšírená najmä v kláštoroch a dokonca pápež Julián II. vo Vatikáne zorganizoval turnaj, na ktorý pozval najlepších hráčov z Benátok, Francúzska a Španielska.
Názov hry vznikol z provensálskych slov „pieds tanqués“ – spojené nohy. Za kolísku dnešného petangu sa považuje juhofrancúzska dedinka La Ciotat, kde invalidný muž Jules Lenioir položil v roku 1910 základy pravidiel tejto hry, keďže mal problémy s nohami, pri hre s guľami sedel na jednom mieste. Vďaka tomu bol jeho výkon veľmi presný, čo inšpirovalo aj ostatných hráčov k tomu, aby gule hádzali vždy z jedného miesta na cieľ, ktorým bola malá drevená guľôčka.
