Ako vnímate postavenie dokumentárneho filmu na Slovensku?
„Dokumentárne filmy sú najprogresívnejšie filmy, ktoré na Slovensku v druhej polovici 90-tych rokov vznikli. Za všetky spomeniem napríklad film Roberta Kirchofa – Hej Slováci. Je o chudobe a každodennosti v ktorej žijeme. Dokumenty reflektujú to, pred čím hrané filmy cúvajú do nejakých únikových tém – do minulosti, života na vidieku alebo do nejakej skleníkovej, nereálnej skutočnosti. „
Ako sa dá vymedziť dokumentárny film, kde sú jeho hranice?
„Rozdelenie na hraný a dokumentárny film je podľa mňa mylné. Skôr by som delil filmy na romány, eseje, básne a krátke poviedky. Dokumentárny film má byť bez hraníc. Taktiež režisér nemá byť závislý na hraniciach. Keď budeme v EÚ, môžeme prestať robiť aj hranice medzi filmovými žánrami. To je jednoducho estetický fašizmus, zadeľovať ich do hraníc.“
Žijete ďalej témou, o ktorej natočíte film?
„To závisí od filmu. Niektoré roviny prechádzajú do ďalších filmov, napríklad téma subjektívnej a objektívnej pravdivosti.“
(vju)
