Emília Harvanová-Butzová, hráčka Dynama Spoj Bratislava, sa stala s dvoma druhými miestami najúspešnejšou slovenskou účastníčkou Dunajského pohára v roku 1958. FOTO – ARCHÍV
do telocvične SÚV ČSTV v Parku kultúry a oddychu, no s nostalgiou sa spomínalo na nabité sály v Tatre či Redute počas predchádzajúcich ročníkov.
Príčin bolo viac. Pozvánky začal organizačný výbor rozposielať príliš neskoro. O obnovení turnaja sa začalo seriózne uvažovať až v lete 1957 a pracovať na ňom v decembri. Ďalšou príčinou slabej účasti bol nevhodný termín. Začiatkom marca sa totiž konali v Budapešti majstrovstvá Európy a po vrcholnom šampionáte chýbala motivácia. Viaceré krajiny ponuku odmietli (Maďarsko, Rumunsko, NSR, Francúzsko, ZSSR). Tie čo prišli, predstavovali iba priemer (Rakúsko, Poľsko). Akou-takou náplasťou boli iba Juhoslovania. Okrem spomínaných troch krajín bojovali v PKO reprezentácie ČSR A a B i Slovenska.
Slabá hráčska konkurencia sa prejavila na návštevnosti. Takmer prázdne hľadisko sa dalo zdôvodniť iba prvý hrací deň, keď Bratislavu prepadla snehová kalamita a ochromila dopravu i elektrinu. V pamäti utkvel azda najviac hrdinský výkon hráča slovenského výberu Viliama Polakoviča ešte pred začatím bojov, keď do PKO prišiel z Rače pešo. V nevykúrených priestoroch odštartovali zápasy podľa plánu.
V súťaži družstiev došlo k prekvapeniam. Čerství majstri Európy Vyhnanovský i Štípek prehrali s Tokárom a Mikešom, Tokár porazil Vyhnanovského, vzápätí prehral s Rakúšanom Stoiberom, no na druhý deň porazil oboch Poliakov, čo ale na výhru ČSR B nestačilo. Tak sa z víťazstva predsa len tešili hráči ČSR A po finálovej výhre nad Juhoslovanmi. Podobne sa to podarilo aj ich kolegyniam (Grafková, Kroupová), ktoré nedali šancu Poľkám.
Po súťažiach družstiev sa pokračovalo súťažami jednotlivcov. Málokto čakal, že finále mužov bude čisto juhoslovanskou záležitosťou. Harangozó v ňom porazil Markoviča II. iba tesne. V ženskom finále Poľka Smidtowna nestačila na Kroupovú a v mužskej štvorhre sa našli Štípek s Vyhnanovským. Ako napísal vtedy Československý šport, vyhrali s úsmevom na tvári. V ženskej štvorhre dominovali Grafková s Rakasovou, keď vo finále prehrávali s Kroupovou a Harvanovou už 0:2, no otočili zápas.
Práve Emília Harvanová-Butzová, vtedy hráčka Dynama Spoj Bratislava, sa stala s dvoma druhými miestami najúspešnejšou slovenskou účastníčkou Dunajského pohára v roku 1958. Mimochodom, iba pár dní pred bratislavským turnajom si priviezla z ME v Budapešti bronzovú medailu ako členka družstva ČSR.
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
