Šiesti izraelskí výtvarníci vystavujú svoje obrazy inšpirované Šalamúnovou Piesňou piesní. Motív poetického textu sa nebáli poňať aj trochu netradične. FOTO SME – PAVOL MAJER
Kráľ Šalamún pred stáročiami poeticky vyjadril svoje city k žene. Jeho vyznaniu lásky sa pripisuje ako teologicko-mystický, tak aj čisto svetský zmysel. A zrejme kvôli nemu sa Pieseň piesní stala jedným z najznámejších a najpredávanejších literárnych diel.
Niektorými dielami inšpirovanými Veľpiesňou by bol kráľ dnes prekvapený. Napríklad priestorovými obrazmi Arica Schneidera. Kresby nahých žien dopĺňa výrezmi z preglejky a spodnou bielizňou. Možno ho inšpirovala Šalamúnova básnická otázka: „Čo chcete vidieť na Sulamit ako na táborovej tanečnici?“ Odpovedal mu po svojom.
S portrétmi olejomalieb na plátne a dreve, ktoré do Bratislavy z Tel Avivu priviezol Albert Benhaim, už o čosi viac cítiť porozumenie s nadšeným opisom kráľovskej milenky. „Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk. Tvoje lono je oblá nádrž, nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hromada pšenice, vrúbená ľaliami.“
Takáto zemitá poetika starozákonnej zmyselnosti sa hádam najviac prejavuje v dielach dnes už 85-ročného Schraga Weila. Niektoré kresby a maľby časovo siahajú až do roku 1957 a hoci sú na výstave „najstaršie“, pre danú tému sú rozhodne prínosom. Weilovmu dielu nechýba umelecký, ale ani duchovný a ľudský rozmer. To je aj dôvod, prečo rodák z Nitry ilustroval Pieseň piesní vydanú v Izraeli, kde žije a tvorí.
Kurátorka výstav Tanya Sternsonová vybrala do expozície celkom 40 diel, teda pre Židov blúdiacich na púšti symbolický počet. Ani tu sa však návštevník nevyhne modernizmu, ktorého forma smutne parazituje na obsahu. Našťastie, nejde o pravidlo.
Výstava Pieseň piesní potrvá v Slovenskom národnom múzeu do 25. novembra.
MILADA ČECHOVÁ
