Rybársky cech v 20. rokoch. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Cesta Márie Terézie, tiež Žižkova ulica, Maria Theresia-Strasse i Mária Terézia-út je hlavná podhradská ulica, spája námestie pred cisárskym a kráľovským proviantným skladom, respektíve Dunajský rad s Karloveskou cestou. Zo severu ústi do nej Šťuková ulica a Schody pri starej vodárni, z juhu Kostolné námestie, Korabinského, Ballusova, Strohmayerova, Petzlova, Steinwallova, Brauneckerova, Mollerova, Messerschmidtova a Mlynárska ulica.
V 16. storočí tvorilo Cestu Márie Terézie len zopár chatrných prízemných domov, vidíme to na rytine z roku 1594. Staršie meno ulice bolo Vydrická hlavná ulica (Zuckermandler Hauptstrasse, Vödrici főút), ale plenárne zasadnutie mestskej rady 28. júla 1879 zmenilo toto pomenovanie na Cestu Márie Terézie na počesť veľkej kráľovnej.
Žižkova ulica, Brämmerova kúria.
FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Prešporské zlaté časy
Za panovania Márie Terézie prežíval Prešporok zlaté časy. Mesto bolo centrom politického života, boli tu najvyššie krajinské úrady, sídlil tu palatín, kráľovský miestodržiteľ aj uhorská šľachta. Cesta Márie Terézie vďačí za svoj rozkvet kráľovnej. Jednotlivé významnejšie barokové budovy, ktorých poschodia spočívajú na kamenných konzolách, pochádzajú z jej čias. Je teda pochopiteľné, že mesto prechováva vďačnosť a úctu k pamiatke veľkej panovníčky.
Zlatá koruna
Najvýznamnejšou historickou stavbou ulice je niekdajšia kúria grófa Szapáryho, neskôr Kämperovo a napokon Scharfeneckovo vlastníctvo. Dom je vyzdobený krásnym erbom a dnes ho poznáme pod menom Zlatá koruna. Podľa účtovnej knihy z roku 1623 bol dom postavený ako pevnosť a opatrený priekopou aj padacím mostom. Na začiatku 17. storočia (1606) tu mávali bohoslužby prešporskí evanjelici, ktorí sa nanovo združili pod vedením dvorného kazateľa Andreja Reisa.
Katolícky kostol, židovský starobinec, policajná stanica
Ďalšie verejné budovy a ustanovizne: podhradský katolícky Kostol sv. Trojice. Jeho základný kameň položil 15. apríla 1734 biskup Jozef Berényi, vikár prímasa Esterázyho, vysvätil ho prešporský dómsky farár Matej Mack 18. mája 1738. Bohoslužby a duchovnú agendu vedie zastupujúci farár, podriadený farskému úradu sv. Martina vo vnútornom meste. Matriky sa nachádzajú na mestskom farskom úrade.
Neďaleko kostola je katolícka chlapčenská a dievčenská škola, každá s tromi triedami. Tu sa nachádza aj židovský starobinec a nemocnica, ktoré založil Joel Wolf.
Na niektorých domoch sa dosiaľ zachovali krásne tepané mreže a dverové pánty. Najnovšie vzbudila ulica značnú pozornosť, keď sa tu našiel bohatý zlatý poklad.
Dodajme ešte, že na Ceste Márie Terézie je aj policajná stanica, ktorá je vybavená obväzovým materiálom a zároveň slúži ako stanica prvej pomoci.
Kameňolom
V stredoveku malo mesto blízko cesty kameňolom; v mestských účtovných knihách z rokov 1442 a 1492 sa spomínajú lomy na hradnom vrchu (an den Hawsperig a pey dem geschlos). Práca v kameňolomoch bola pre obyvateľstvo Prešporka osobitným zdrojom obživy. Spomína sa to aj v mestskom daňovom registri z roku 1379.
V mestských účtovných knihách sa zase hojne spomínajú lámači kameňa. Dobývanie kameňa v mestských lomoch dávalo niektorým rodinám trvalú prácu. Z kameňa sa jednak pálilo vápno, jednak slúžil ako stavebný materiál, preto mal veľký odbyt. Pred vynálezom pušného prachu aj po ňom bol kameň najúčinnejším strelivom. Delové gule sa veľmi dlho vyrábali z kameňa, preto mesto trvalo zamestnávalo robotníkov, ktorí ich zhotovovali.
(Nabudúce Vodný vrch.)
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT
